ako to povedat rodine

Ja ako vyliecena z rakoviny Ti chcem povedat, ze je to diagnoza, ktora pravdaze kazdemu najprv vyrazi dych, ale nesmies sa teraz poddat strachu, ten Ti nijako nepomoze, naopak, pripravi Ta o vsetku vnutornu silu, ktoru teraz velmi potrebujes na zdolanie choroby. Ja som ochorela mlada, ked mali moje deti iba tri roky, nemala som uz rodicov a navyse zila som vo velmi zlom manzelstve, bala som sa o deti, pretoze tam nebol nikto spolahlivy, kto by ich bol vychoval v pripade ze zomriem, preto najma koli detom som statocne bojovala, ochorenie som brala ako docasne a ako kazde ine, vybrala som kompletnu liecbu (operacia, chemo aj radioterapia), bola som rok na PN, takze som mala vela casu premyslat o vsetkom, precitala som vela dostupnej literatury o rakovine o jej moznych pricinach a zaujimavych suvislostiach tejto diagnozy s dusevnou pohodou, s myslenim pacienta, vtedy som nastupila cestu prerodu mojho stareho negativneho myslenia na nove pozitivne a som plne presvedcena, ze mi prave toto velmi pomohlo, sposob myslenia pri tejto chorobe je rovnako dolezity, ako liecba klasickou medicinou, takze patrim k tym stastlivcom, ktori sa vyliecili, bolo to pred stvrtstorocim, takze dnes mi tato diagnoza nehrozi o nic viac, ako ktoremukolvek z nas, preto Ti chcem povedat, aby si sa nebala,ak budes psychicky silna, urcite sa vyliecis, je prirodzene, ze ludia mru a na rakovin tiez, ale Ty sa nezaoberaj tymito pripadmi, vnimaj najma ludi, ktori sa vyliecili a je ich velmi vela. Rodicia maju pravo vediet ako si chora, ale predbezne by som im to este nehovorila, povedz im to vtedy, ked to bude iste, ze sa jedna o rakovinu, drz sa a hlavne ziadnu paniku, diagnoza je to sice vazna, ale to neznamena, ze nutne musis zomriet, musis verit, ze sa vyliecis, potom sa tak naozaj stane, drzim Ti palce

Ja by som im to asi nepovedal ... Naco je dobre aby sa trapili este aj oni ??

Pozri, to že máš rakovinu ešte neznamená, že na ňu aj zomrieš. Môžeš s rakovinou prežiť ešte 30r, môžeš sa vyliečiť (ale zrazí ťa auto) alebo zomrieš presne tak isto ako každý jeden človek. Takže rakovinu neber ako rozsudok smrti, lebo ten si dostala automaticky už pri narodení.
Ja by som to asi rodine nehovorila hneď (aj lekári sa môžu mýliť), alebo povedala len malú časť (niečo z tvojich príznakov. Chudneš? Máš zažívacie problémy?) povedz, že si chorá a budeš absolvovať pár vyšetrení.
Máš aj nejaké príznaky, problémy? Čo ti povedal lekár, akú liečbu navrhuje?

Dievča, kým ešte dýchaš, tak žiješ a máš šancu niečo so sebou robiť, hľadať ako si pomôcť, okrem klasickej liečby alternatívne možnosti, čaje, výživové doplnky.. meditácie, práca na svojom vnútri.. nevzdávaj to. Ono sa to ľahko hovorí - zatni sa a choď - ale ak to neskúsiš (prekonať rakovinu) je to trochu škoda.

ak je to na opacnom konci republiky, necestuj, urcite nie...
zavolaj, ale nepovedz najskor vsetko... aby to nebol velky sok pre rodinu...skus to povedat na viackrat... najprv skus povedat, ze sa lekarom nieco nepozdava a ze ti budu robit vysetrenia... o par dni zavolaj a povedz zvysok...
tiez si myslim, ze by mali prist skor oni k tebe, s maminou to zvladnete... napisala si to strasne, nevzdavaj to! zvladnes to, hm:)
drz sa

telefonicky nie....ak sa necitis na cestovanie, zavolaj a povedz ze si chora ale nehovor ze co ti je. ked sa budes citit lepsie, chod a povedz to osobne. alebo ich pozvi na navstevu a oznam im to doma.

Kolko mas rokov?

Zatelefonuj a povedz im to. Urcite i bez dalsich reci Ti navrhnu necestovat a oddychovat, alebo dojdu rovno za Tebou.

Dnes vsak lekarska veda pokrocila dost a nemusi to este znamenat koniec.