Ahojte, chcela by som poznat Vas objektivny nazor, na meniace sa chlapske nalady. V mojom pripade ide asi len o tolko, ze mam teraz noveho priatela, sme spolu necele tri mesiace, no aj za ten kratky cas sme sa stihli uz asi dva tri krat rozist, pritom vzdy slo o podobny scenar, ze tyzden bolo vsetko super ako z rozpravky, navzajom sme si vyznavali city a bolo nam spolu dobre, bozky, dotyky, sex, komunikacia, proste vsetko ok, a jemu zrazu akoby nieco prebehlo hlavou a bolo po idylke. Vacsinou to vyustilo v to, ze uz som bola z toho na nervy a vycitala som mu to a on to vyriesil slovami typu : ja proste necitim k tebe to co ty ku mne, nema to zmysel, kaslime na to. Tak som prerusila kontakty no o dva dni volal a bral tie slova spat, ze on mi to vobec nechcel take cosi napisat ze to bolo pod tlakom emocii a napisal to z trucu. Co by ste si o tomto pomysleli? Moj nazor bol, ze kebyze to tak neciti, tak mi to nenapise, resp.nepovie. No na druhej strane, to iste mozem povedat, ze by mi nepovedal ze ma lubi, keby to tak necitil....dakujem vopred za vase nazory, najma muzske :-)
Chlapské nálady
No nebolo to lahke, ja co som ho prvykrat videla, pocula a rozpravala sa s nim, bolo to nieco uplne ine..akoby som citila ze ho potrebujem, ale nie pre seba, ale tak, aby som tu bola pre neho, citila som z neho nejaku melancholiu, a bolo mi jasne ze pre neho dokazem urobit cokolvek, len aby spoznal ten pocit ked je clovek milovany..Zacali sme spolu byvat,bolo nam spolu dobre,nikdy nebol na mna zly,vela sme sa rozpravali,bolo to super, ale citila som ze to z jeho strany nie je ono,aj boli chvile kedy mi to povedal,ze si nie je isty, ze aj ma chce,velmi,ale aj nie,,strasne to vzdy bolelo,ale neviem kde som v sebe nachadzala tu istotu,ze to musim zvladnut,ze nakoniec to pochopi..A trvalo takmer rok,kym mi volal do prace a plakal,aby som rychlo prisla domov,ze mu je zle,psychicky.Bola som doma ani neviem ako rychlo a vtedy sme sa hodiny a hodiny a objimali,plakali a on mi opakoval ze ma lubi, zboznuje a ze ma nechce stratit.. :) znie to ako z filmu, ale pisem pravdu, sme spolu takmer 5 rokov,nie je to idealne ako z rozpravky, pretoze realny zivot je tazky, ale nas vztah je jedinecny,dolezite je na nom pracovat a z mojho pohladu, hlavne, vediet nezistne lubit, necakat nic naspat a dat vsetko :D
alibi, system
Dik za vas nazor, par mojich znamych a kamosiek si tiez myslia, ze najlepsie by bolo kopnut ho do zadku, kym je cas, a kym ma ten rozchod moc nepolozi na lopatky...no ja sa rozist nedokazem...kebyze ide napr.o neveru, tak nevaham, ale toto ja nepovazujem za dostatocny dovod, ja ho totiz lubim a je mi s nim dobre, ked odhliadnem od tych jeho nalad, tak je to idealny partner...vzdy ked sa pohadame a o dva dni sa uzmierime,tak su to krasne chvile...
barborka
Teraz si do mna vliala inu nadej :-))) na uspesny vztah...viem, ze sa stavaju vseliake veci, je to individualne, vam to asi bolo sudene :-) po akom case sa to otocilo? ze on zacal byt ten ktory ta zboznuje?
no mne moj drahy na zaciatku vztahu bol taky ze aj chcel byt so mnou aj nechcel, nevyznal sa v sebe ale ja som bola ochotna pre neho urobit cokolvek a vedela som ze mu bude pri mne dobre, ze potrebuje len cas.. a teraz ma zboznuje :) je skvely ak ked kazdy mame chyby.. ja tomu hovorim osud, a citila som to od zaciatku
suhlasim s alibi, dalsi druh oblbovaka, ziadny chlap ktory to s tebou mysli vazne ti toto nespravi, najpr ze ta miluje potom ze neciti k tebe to co ty k nemu a potom zase miluje ? je to cudak. kopni ho do zadku nech sa trocha skludni a nemysli si o sebe ze je hviezda najziadanejsia. ;)
utekaj od neho cim skor kym je cas.. takyto su najhorsi partneri.stale ti to bude robit.a vobec si ta nevazi.
