manzelove hobby

Ved to cely cas hovorim :) Je to o prisposobovani sa, nie o vzdani sa konickov.

dazdovka , je to tak ako pise vebe. s malym sme boli v tatrach tento rok, ano, ale aj ked maly ma super elan a kondicku, to co by som potrebovala ja, je asi patkrat viac. cely cas sa musis prisposobovat jemu. ale dufam ze o par rokov prejdeme aj tie narocnejsie trasy :)

jajka, ale mne je jasne, ze obmedzit to nejako clovek musi, ale stale nesuhlasim s tym, ze by sa mal VZDAT svojich konickov. Preco neist s dietatom na hory? Netvrdim, ze s nim pojdem liezt na Kilimandzaro, ale take Tatry zvladame :) /teda, ako kto samozrejme!/ Tiez s nim nepojdem na metalovy koncert, ale zas, povedzme si rovno, ten koncert, aky chcem vidiet, je mozno raz za pol roka, a to sa da nieco vymysliet, ako sa dietata "zbavit" :). S bicyklom problem skutocne nevidim, ako mala som zboznovala, ked ma vozili na bicykli. Takze este raz - dieta urcite v istom zmysle znamena obmedzenie, ale kto ma skutocne konicky, nemusi sa ich celkom vzdavat. Tot moj nazor.

hviezda01:
muzi su taky,(moj priatel tiez vzdy povie nieco co tak pritom nemysli a ja som z toho zmetena).nemusel to mysliet doslovne niektori muzi to jednoducho nevedia spravne povedat,ale ak sa chces uistit opytaj sa ho to ze ako to vlastne myslel a ako si to pochopila ty.urcite ti uz povie presne ako to myslel.moj priatel mi tiez povedal zopar skaredych veci teda aspon podla mna ale potom sa ospravedlnil a povedal to presne ako to myslel a uz to nebolo take zle, naozaj skus sa s nim o tom porozpravat a uvidis ako to vlastne je..:)

Jajka001, pripajam sa k tomu co si napisala. Z vlastnej skusenosti viem, ze je naozaj problem pestovat svoje vlastne aktivity a konicky, ked su deti male. Ked sme nieco isli robit, tak som sa riadila tym, ci to chcu aj deti a intezita danej aktivity sa podriadovala detom. Nase sportovanie ci ine aktivity tak aj vyzerali. Neslo ale o vykony, boli sme spolu, rozpravali sme sa s detmi, odpovedali sme im na ich nekonecne otazky, o tom to bolo, nie o bicyklovani ci o inom. Je dobre naucit deti sportovat a dat ich na nejaky sport, ale vtedy vy sportovat nebudete- rodic vtedy vystupuje ako sofer, co dovezie a odvezie a vela casu stravi cakanim na lavicke. Trva to cele roky, ale stoji to za to. Sama som tym presla, deti nam vyrastli, su velmi fajn, dari sa im, mame dobre vztahy, zazili sme len bezne problemy pubertalneho veku, ale nic hrozne a teraz si mozem pstovat naplno svoje konicky, sporty a tak. Deti potrebuju hlavne nas cas a nasu nielen fyzicku ale aj dusevnu pritomnost, ak sa chceme my sami v ich pritomnosti realizovat, tak sme dusevne nepritomni

ktore sa nedaju? skor ktore sa daju:)
no, napriklad chod na koncert s dietatom, alebo na túru do lesa, alebo nejaky sport, alebo hocico kde sa musis sustredit - neexistuje, musis sa vzdy prisposobit moznostiam a potrebam dietata. nemozes mysliet na seba. aj knizku je problem si precitat, pretoze ked ta kazdu minutu dieta vyrusi s nejakou otazkou tak sa velmi daleko nedostanes. v kine ti nevydrzi. behavat s nim nemozes, na bike jedine ak ho povezies, alebo pockaj kym bude dost velky aby stihal. na kupalisku sa tiez venujes jemu a nie sebe. vezmes ho do muzea a miesto kludneho prezerania exponatov ho nahanas a pozeras co ti ukazuje on. na vychadzke sa pohybujes tempom tri kroky vpred dva vzad.

Ktore sa nedaju?

dazdovka, zavisi ake mas zaluby. dieta nie je vec ktoru vyberies ked mas nan chut a potom odlozit, je tu 24 hodin denne. niektore zaluby sa daju aj dietatom, ine zas nie.

ceresna, nesuhlasim - ak niekto nechce zakladat rodinu v zmysle "mat deti" /nechapem, preco vacsina ludi pod pojmom "rodina" si zakonite musi predstavit len kombinaciu otec, matka, dieta/, neznamena to este, ze musi zit sam, partnera samozrejme mat moze - ak maju obaja "potrebu" deti nemat, je to len a len ich vec a je to v poriadku, tak isto mozu plnohodnotne fungovat vo vztahu.
A co sa tyka konickov a inych cinnosti, ktore radi robime, mne je jasne, ze ked pridu deti, tych moznosti je trochu pomenej - menej casu, menej financii, avsak skutocne si nedokazem predstavit, ze by som sa niekedy vzdala svojich zalub. Obmedzit ano, ale ROZHODNE nie vzdat sa. Ak to niekto dokaze urobit, je mi ho uprimne luto.

ono,napriklad ak ma niekto dve prace, tak sa donuti fungovat aj v druhej praci. ale ak ma len jednu, tazsie sa donuti do nejakych konickov, ak uz nema navyk z detstva a mladosti, vacsinou len tak oddychuje.