o 9 dni mame s priateľom výročie- prvý rok od toho ako sme začali spolu chodiť.. a ja som na výžkach... vobec neviem či ho ešte ľúbim... či to má ešte zmysel.. už sme sa nevideli týždeň a vobec mi nechýba...niekedy ked sme sa nevideli 3 dni som už nevedela vydržať kym budeme opať spolu... neviem, možno to je len niečo prechodné, možno to prejde.... som na važkach, či ho nemam rada len ako kamarata... je to smutne viem :(.... vobec nemam naladu na to byť s nim... je pravda že niekedy ma veľmi štve, a neklape nam to..ale ždy sa to potom napravi... už som mala take stavy, že mi vobec nechybal a nemala som chuť s nim byť, ale teraz si myslím že je to iné... vtedy mam to držalo možno tak 4 dni.. ale teraz je tomu tyžden a neviem si dať rady... chyba mi zabava, kamošky, klebety s nimi, nakupovanie so sestrami a rodinou.. možno to vyzdnie sebecky, ale oni si je mnou istý do konca života.. ale ja si niesom istá či to je ten právy... môže nim byť, ale nemusí...
dievčatá poradte.... je chyba vo mne?
Ella mala by si si prečítať článo v Plus 7 dní kde sa píše práve o tom keď muž mal za sebou viac vzťahov a ženin je to prvý....nemôžeš vedieť či na teba čaká niečo lepšie.
Vieš môže sa stať že ak budeš mať v budúcnosti niekoho iného, tak už to nebude to čo je to teraz. A povieš si, dobré už bolo.
Samozrejme je vždy lepšie ak muž ženu ľúbi a chce viac ako naopak.Píšem ti to zo životnej skúsenosti.
A čo keby si skúsila priteľovi povedať svoje pocity? možno ti nejak pomôže aj on upevniť váš vzťah a pritom zachovať slobodu, tak aby ste boli obaja spokojní a mali aj pokojný vzťah hm?
a dne večer sa to ešte viac zhoršilo :(
napríklad aj teraz, už 3 dni si vobec nepíšeme, nevoláme... na jednej strane je to dobré, lebo mam čas na premýšlanie. ale štve ma ta jeho pasivita
no asoň že niesom sama ... ako som vravela, niekedy mi strašne chýba... ale teraz vobec.. nič, ako keby mi vychladli všetky city.. je to pre mna už taky stereotyp a hneva ma že ked sa pohnevame tak to sa musím skvor vnucovať ja jemu ako on mne.... dalšia vec je že mi vždy hovorí o našej krásnej buducnosti, že on už inú nechce... ja mu niekedy na to poviem aby si len nebol taký istý, aby som ho len tak jemne naštvala, aby som videla čo na to povie .. a potom je radšej ticho a poviem mi ,,Ďakujem ti".. je aj dosť citlivy.... on mal už dosť priateliek no on je moj, da sa povedať, prvý... on si z tych vzťahov niečo zobral, a prežil si toho mnoho a už sa chce asi usadiť... no ja nie.. stále mi chodí po rozume že možno namna čaká niekto iný... ale ja ho nechcem zraniť :((
Ja si myslím, že my ženy, neviem možno aj muži, máme v sebe niečo, ale neviem opísať čo to je, že ak sa proste niečo deje, cítime to , ja som mala PRESNE TO ISTE CO TY :
boli sme spolu takmer pol roka a ja som bola najskor dost opatrna, ale nakoniec som sa do neho neskutocne zamilovala a nas vztah bol krasny. Po case som ale zacala m at stavy kedy mi absolutne nechybal, nemala som chut ho ani vidiet, prislo mi to take silene, potom ma to preslo, a nakoniec isiel na 2 týždne pracovne prec a ja som ho za tu dobu normalne znenavudela, tuzila som po tom aby uz nikdy neprisiel spat, aby som ho nemusela vidiet, nakoniec prisiel a ja som pri nom mala pocit ako jeho handra, aj ked sa ku mne spraval ako najvacsi gentleman , proste sa mi hnusil, on to urcite citil, ale nedal mi to najavo, nakoniec sme sa dost pohadali a on sa mi priznal ze ma tam podviedol !!!! ..
Ja si myslim že zenská intuicia je nieco neuveritelne, nechcem ti nic naznacit, aj toto bola mozno len nahoda, ale ja som sa s nim proste musela rozist, aj ked sama som trpela lebo ja som ho milovala a nenavidela zaroven. Som divna :):) ale držím palce
veru,laska toto nie je !!! lutovat to mozes mozno za par rokov ked zistis,ze naozaj ani po tych par rokoch sa to nezmenilo !! ... kedze studujes,mas toho asi vela,radsej sa pekne uc a casom urcite stretnes lasku,ktora ti bude chybat uz po 10 minutach,akonahle sa odlucite ;-)
jajka tY si to asi vystihla...ale ja ho mám veľmi rada ale neviem, či je to láska...:((... keby som sa s nim ozišla, viem, že by mi to bolo veeeeeeeeľmi ľuto a možno by som to aj lutovala.. neviem :(
tak ked po roku nevies ci ho este lubis asi si s nim len zo zvyku a bojis sa rozist aby si nebola sama. ved s kamoskami a rodinou mozes byt aj ked mas vztah tak co riesis. ostante kamarati. ak ti bytostne nechyba jeho pritomnost kazdy den tak to laska nie je.
Odpovedam, no asi to tak aj spravím... asi to teraz nechám tak a poviem mu, že mam zmatok v hlave, preto chcem pauzu..ale čo ked to nepochopí? ten dvovod, neviem... :(
Ella,
Zvlastne, kolko ludi prezova to iste. Vidim, ze moje okolie depkuje, vsetci sa rozchadzaju. Moj priatel sa predvcerom so mnou rozisiel z rovnakeho dovodu - ze mu akosi nechybam, ze si nie je isty, ci ma lubi. Mal tazky tyzden, vsetko negativne sa nanho valilo, na mna takisto. Mam pocit, ze to bol len chvilkovy skrat, ale ja som v slzach uz treti den a nerozumiem tomu. dva tyzdne dozadu mi vravel, ako ma lubi a aky je stastny, nechapem, ako sa za taky kratky cas dokazalo tak vel zmenit.
Mozno je to aj u teba tak, mozno mas zle obdobie, mozno ta zmena casu a malo svetla na nas tak negativne vplyva. samozrejme, ze ludia sa schadzaju a rozchadzaju. Ale mali by ste mat vo veciach jasno. Povedz mu, ze necitis, ze to je ono. Dajte si pauzu na rozmyslenie, chvilku sa nestretavajte, menej si volajte a prehodnotte, ci to ma zmysel.
My to teraz tak robime a cakame, ci sa city opat ozvu, ale nastane koniec definitivne... len nerob radikalne rozhodnutia "za horuca". Premysli si to, inak to moze velmi, velmi boliet vas oboch...
