Zdravím,týmto príspevkom by som chcel poprosiť o názor,resp. o radu od ľudí ktorý,si niečím podobným prešli.
Názory psychológov ma už v podstate veľmi nezaujímajú,tvária sa že všetkému rozumejú a pritom,ani z ďaleka netušia,
aké peklo človek s takýmito problémami zažíva.
Takže v skratke.Moje problémy začali zhruba pred dvomi rokmi,vtedy mi bola najskôr diagnostikovaná tetánia,
neskôr úzkostná porucha s obendantnými myšlienkami.Liečba:Fevarin 50mg/Večer.Po dvoch rokoch liečby,som sa cítil už úplne
fajn,a tak som sa rozhodol tieto lieky vysadiť(kedže som športovec,nechcel som sa ničiť chémiou).
A práve vysadzanie tohto "svinstva" sa stalo,akýmsi spúšťačom mojích problémov.
Začali ma prenasledovať myšlienky,že som sa zbláznil,že nad sebou strácam kontrolu,vkuse sa pozorujem a nakoniec som sa
do seba úplne uzavrel:(
Neviem ako ďalej,tie myšlienky sú neopísateľne nepríjemné.(napríklad,pozriem sa do zrkadla a hned ma napadajú blbosti,že to
niesom ja,a podobne...viem,znie to šialene:(ale niekde v podvedomí viem,že blázon niesom.
Ale takto to už ďalej nejde,nabral som odvahu a opäť som bol u psychiatra,vypočul ma a znova ma nechal pri tom Fevarine.
Lenže prešlo niečo vyše mesiaca,a vôbec nepozorujem zlepšenie...práve naopak,je to čoraz horšie a horšie:(
Svoju budúcnosť vidím zavretý v nejakej liečebni,proste som natom hrozne zle:(niekedy si myslím,že možno mám schyzofréniu.Lenže
žiadnymi paranojami,bludmi,halucináciami a podobne našťastie netrpím.
Myslím že to všetko čo sa so mnou deje,robia moje myšlienky,ale zbaviť sa ich je snáď nemožné.
Rozmýšľaľ som aj nad samovraždou,boli chvílky kedy k tomu už veľa nechýbalo,lenže nemôžem to spraviť,život mám rád,a ludí ktorých
milujem,by to veľmi bolelo...lenže bojím sa že príde zlom,kedy už inú šancu vidieť nebudem,a spravím to:(
Prosím poradťe mi niekto,čo mám spraviť,je ešte nejaká pravdepodobnosť že sa z toho dostanem?,alebo budem celý život odkázaný
prinajlepšom na lieky?,prosím o rady hlavne od ľudí,ktorý si podobným problémom prešli,ale budem vďačný za každú radu...som už
úplne zúfaly:((nevládzem...
Obsesie ma ničia...
inak Paulo Coelho je v mojich očiach génius, no proste niečo úžasné a vieš, že bol 3-krát na liečení na psychiatrii ? to všetko nájdeš aj v tej knihe, jednoducho odporúčam, mám ju prejdenú teraz počas sviatkov, takže ešte živé :)
kniha Veronika sa rozhodla zomrieť od Paula Coelha, výborná kniha z psychiatrického prostredia, je tam dosť písané aj o tejto poruche a pekný príbeh :)
Ahoj, ja mam uzkostnu poruchu tiez,
pre tuto poruchu su typicke nepretrzite obavy vacsinou nerealneho zakladu, bud o svoje zdravie alebo zdravie rodiny, to su asi tie tvoje obsesie. Ono to funguje asi tak ze nejaka negativna myslienka u teba vyprovokuje uzkost a naopak tvoj mozog hlada pricinu uzkosti, cize ta opat napadaju negativne myslienky a tak stale dookola...
Neboj sa schyzofreniu nemas a uz vobec nie si blazon, ani neskoncis nikde zavrety.
Velmi dolezite u teba je zmenit myslenie, to znamena, ak ta napadne negativna myslienka, skus ju nejakym sposobim otocit tak, aby v tebe nevyvolala uzkost, lebo tym si to len utuzujes.
Tiez je dolezite nasadit lieky, ktore ti uzkosti zminimalizuju. Odstranis uzkost, odstrania sa aj negativne myslienky. To mas tak: ked sa tvoje telo citi dobre, mavas prijemne myslienky, ked nieco s tebou nie je v poriadku, napr. v psychike, tak myslienky su negativne.
Uzkostna porucha je zial chronicka,t.j. ze sa ti v priebehu zivota moze zopakovat viac krat v roznej sile a intenzite. Kazdy mame nastavenu urcitu hranicu za ktoru by sme nemali prejst, ak ju presiahnes, tak si tuto chorobu zial privolas spat. My uzkostlivejsi ludia ju mame nasadenu zial trosku nizsie. Ta hranica sa netyka len psychickeho, ale aj fyzickeho pretazenia. Ty si tzial tu hranicu asi presiahol a teraz musis znasat nasledky t.j. uzkost.
Ja osobne trpim generalizovanou uzkostnou poruchou, tiez po vysadeni tabletiek sa mi uzkost vratila, cize opat na nich ficim, na tlmenie uzkosti mi dobre zabera Alventa 75 mg.
Tak sa skus pozhovarat so svojim psychiatrom o pripadnej zmene liecby, ak ti ta tvoja zatial nezabera. A nezabudni lieky nie su vsetko, skus nezanevriet na psychologov, pretoze zmena myslenia je u teba tiez velmi dolezita.
Drzim prsty, vsetko bude opat fajn, neboj :o).
ale možno som ti vôbec nepomohla... tak skús trocha s úsmevom, cez zuby, ale predsa :) jeden môj kamarát nastúpil v rovnakom čase na liečenie a už je dávno ok :) čaká tretie bábätko a sú šťastní :) tak sa neboj, niečo pekné ťa predsa čaká :)
reči typu "psychológov nepočúvaj" sú veľmi obohacujúce, múdre a inšpiratívne. (to bola ironická poznámka, ak by niekto nepochopil)
Nájdi si kvalitného psychoterapeuta (nie psychiatra ! ! ! ), ktorý ťa povedie von z cesty obsesii pomocou psychoterapie.
Lieky sú fajn, ale neriešia problém, iba ho dočasne odstavia. Psychoterapia ťa naučí pracovať s týmito myšlienkami a pochopiť seba aj tie myšlienky.
Držím palce
práve dnes som si na balkóne počas fajčiarskej pauzy hovorila: bože, dostať tak amnéziu na posledných desať rokov by bolo fajn. ale potom ma napadlo: a prečo ? toľko skúseností, už keď som si tým všetkým prešla, tak teraz dostať amnéziu ? akože ľudia získajú za taký čas dobré postavenie v spoločnosti, založia si rodiny, majú krásne bývanie a ja teraz nič ? mám skúsenosti také, ako má málokto. myslím, že hĺbka mojej depresie bola šialená a všetko, čo tu hore opisuješ, som zažila aj ja. nie je to tak veľa, ako sa v rebríčku hodnôt ľudí dnešnej spoločnosti uznáva. ale sú to rovnako skúsenosti. viem, že nevládzeš. a viem, že máš ráno problém vstať a vykonať aspoň nejaké práce. no napriek tomu ti hovorím: DÁ SA TO UVIESŤ DO PORIADKU ! je to liečiteľné ! a schizofréniu nemáš, neboj sa. a lieky ber ďalej. a chytrákov psychológov nepočúvaj. ja si stále myslím, že som väčší psychológ ako desiati psychológovia okolo mňa. a verím, že to máš v sebe aj ty. len načúvaj tým, ktorí načúvajú aj tebe. veľa šťastia !!!!
Ahoj, musis sa vratit k liekom a viac take hluposti, ako sam si vysadit lieky robit nebudes. Inak po case znova vyjde slniecko. A bude dobre.
