asi ani neexistujem

.nepochopena, Tvoj základný problém je sebaodmietanie, to, že sa nevieš prijať taká, aká si. Všetko ostatné sa od toho odvíja - ten strach, že ostaneš sama, perfekcionizmus a následne aj červenanie. Keď spomínaš, že to trvá od 17-tich, stalo sa niečo v tom čase?

Je dobré, ak si človek stanoví nejaké odvážne ciele a snaží sa ich čo najlepšie naplniť. Iné však je, ak si stanoví nerealizovateľné a trvá na ich dosiahnutí, a keď sa mu to pochopiteľne nedarí, tak sa kvôli tomu ubíja. To je Tvoj prípad. Perfekcionizmus Ti nepomáha, ale škodí, tak sa ho vzdaj. Myslíš si, že by si bola šťastná, keby si nemala akné, bola taká a onaká, aká teraz chceš, aby si bola? Nenašla by si si v tom prípade na sebe ďalšie nedostatky, ktoré by si opäť riešila? Toto nie je cesta. Jediným riešením je prijať sa a začať sa mať rada. Rešpektovať svoje obmedzenia a limity a neodsudzovať sa za ne. Priznať si svoje dobré stránky, vedieť uznať svoje úspechy (nepreceňovať ich, ale ani nebagatelizovať), nekritizovať sa za každú maličkosť. Tvoj spôsob myslenia je sebazraňujúci, treba ho nahradiť rozumným pohľadom na seba samú. Ak nevieš ako, psychológ by Ti vedel dobre poradiť.

Ja som sa tiež dosť červenala a z vlastnej skúsenosti Ti hovorím, dá sa prestať červenať. Tiež som bola perfekcionistka, kontrolovala som sa, bola som na seba prísna a toto vnútorné napätie spôsobovalo červenanie, keď som v kolektíve rovestníkov zaregistrovala nejakú svoju "chybu". Zmenou postoja sa všetko upravilo. Nadobudla som viac sebadôvery, uznala som, že nie som dokonalá a ani nikdy nebudem a žijem si slobodnejšie, uvoľnenejšie. Už nie som tak úzkostlivo závislá od mienky iných, a nepovažujem za tragédiu, ak so mnou nesúhlasia. Každý z nás je jedinečná bytosť, aj Ty. Nesnaž sa preto byť niekým, kým nie si a nikdy ani nebudeš. A neboj sa, si milovaniahodná, nenechaj sa vydierať vlastným strachom, že ostaneš sama.

Moja, ta neviem či ti moja rada pomôže , no aj mne sa stávalo,že som si myslel,že asi nemám v ničom talent , respektíve sa mi nič nepodarí , no nie je to pravda , v niečom musíš byť dobrá ... len to zatiaľ nevieš zistiť, to,že sa červenáš keď ťa niekto pochváli môže byť normálne... môj spolužiak na základnej sa červenal keď chcel veľmi niekomu niečo vysvetliť alebo sa chcel robiť múdrym , proste na všetko existuje liek respektíve vysvetlenie , najlepšie by bolo na sebe pracovať a hľadať zmysel...mala by si skúsiť pozrieť nejaké články o sebapoznávaní s Budhistickým motívom (oni vedia najlepšie takéto veci riešiť)

.nepochopena, nevyrastala si náhodou bez otca alebo nie sú tvoji rodičia rozvedení?

Vyzera to na uzkostnu poruchu, skus navstivit psychologa, ten ti urcite pomôze.drzim prsty :o)

Skus najst nejakeho dobreho psychologa a mamu nepocuvaj.Kazdy ma iny pohlad na realitu a inak ju vnima a nemozes porovnavat depresiu u mamy a u teba.Hlavne nepi , nefajci , nedroguj ani nic podobne.

ak chces byt niekym inym, staň sa ním.

Chod v piatok vecer niekam von s kamaratmy a pi az do rana .Stavim sa ze zabudnes na problemy.

jajka prepac napisala som to tak blbo :-) ale snad si ma pochopila ako to myslim... ja si to vsetko uvedomujem,co si napisala.len nedokazem sa s tym zmierit.lebo som vzdy tuzila byt dakto iny a to nejde.
dakujem vam za rady.este sa tak odhodlat s tym za niekym ist.

od dvoch rokov si si hladala frajera? :)
nemas rada sama seba, neveris si
skus sa mat rada aj s chybami, aj s akne
je take tazke uverit ze by ta mohol mat niekto rad aj napriek tvojim chybam? ty lubis len dokonalych, bezchybnych ludi? urcite nie. ved taki lasku ani nepotrebuju. ani neexistuju :)

podla mna to nie je o priatelovi jajka001. Je to len a len o nej a o tom, co ju nici. Pomoze ti len lekar, nikto iny. A kasli na to, co si pomysli mama. Mozno si bude mysliet zo zaciatku, ze prehanas, ale az zacnes chodit k psychologovi a on ti stanovi diagnozu, prived k nemu aj tvoju maminu, nech jej to vysvetli on. Hlavne to ries s doktorom