nooo mam 18 rokov... chcela by som vedieť, či ma, respektíve či mal niekto podobné problémy ako ja v súčastnosti.... som veľmi citlivý človek a veľmi zle znášam napäté situácie... možno to na mne nieje až tak vidieť, lebo sa to snažím zakrývať smiechom.. ale už strácam chuť do života....každý polrok mavam tieto stavy...aj ked som v pokoji, jemne sa mi chveje ruka, hlava.. niekedy fakt normalne citim ako mi mykne hlavou.... ked mam ísť v škole pred tabuľu, niekedy je až neskutočne ako sa bojim a chvejem...keby to boli len ruky, dalo by sa to, ale normalne sa mi jemne chveje aj hlava... čim viac sa nad tym zamyšľam a trapim, tym je to ešte horšie...ale ked sa nad tym nezamyšlam, ani neviem že mi niečo je.... už veľa krat som mala take stavy, ale po čase to zmizne a opať sa to objaví.... od tych nervov ma niekedy strašne boli hlava.. veľmi ma to trapi, lebo viem, že škodim len a len sebe...a stresujem, v podstate, zo zbytočných vecí....ale citim sa, ako keby som to mala v sebe, zainteresovane... som stratený prípad?:((
má niekto rovnaké psychické stavy ako ja?
ja cez jar a leto veľa športujem, to mi aspon trocha pomože od toho, aby som na to nemyslela...tiež sa snažim piť liečive čaje, magnezium, no hocičo.. ale myslim si, že to bude najma o porušanej psychike... chyba mi ta sebaistota...ale ako som vravela, to trvá nejake 2 mesiace a potom je opať chviľku dobre...
Mám presne ten istý problém ako ty.. Proste keď mám niekde ísť tak sa teším a prídem tam a chcem ísť domov.. niekedy, keď sme celá rodina doma, zatvorím sa do izby a počúvam nejakú hudbu a všetci mi lezú na nervy(nikoho nechcem vidieť).
ahojte
ja mám tiež takéto stavy. Nemám rada, keď je okolo mňa veľa ľudí a najhoršie je, keď sa na mňa pozerajú. Myslím, že nemám žiadne komplexy, čo sa týka zovňajšku, ale mám silné pocity, že zlyhám v danej situácii a občas vidím pred očami to množstvo katastrofických scenárov. Je to zrejme len obyč. tréma, ale je to nepríjemné, lebo keď mám vystúpiť, mám z toho už pár dní predtým búšenie srdca, problémy so spánkom, zlú náladu, som podráždená a prehnane reagujem na akékoľvek negatívne podnety. Ak niečo predtým pokazím, tak sa vo mne ozývajú veci ako "to sa dalo čakať, presne toto ma charakterizuje" a tak. Je to nepríjemné, lebo viem, že situácia nie ja až taká katastrofická, akou ju vidím ja. Dosť mi to znepríjemňuje aj spoločenský život, lebo hoci by som chcela ísť von medzi ľudí a baviť sa, keď už som tam, zrazu na mňa príde taký stav, že musím odísť. Nie som ochotná niekde postávať, odpovedať na otázky ľudí, proste nič.
Potrebujes nejake lieky na upokojenie, daju sa zohnat aj v lekarni. Tak si ich zozen a uz nestresuj:D
Ellaa daj mi nejaký tvoj nick a ja ti napíšem.. mám ten istý problém..:/
Neviem ci je to to iste ale ja tiez zle znasam stres a napatie a mam aj zly pocit ak sa na mna vela ludi pozera , takisto som citly clovek na to ze som chlapa az prilis si myslim , mne sa zvykne triast noha alebo tak nervozne nou mikam.Najviac mi pomohlo ist v lete na dovolenku a tam uplne vypnut od vsetkeho.Ak mas moznost chod hned po konci skolskeho roka na dovolenku alebo aspon niekam na chatu.Takisto mozes skusit aj nejakeho psychologa ktory ti poradi ako zvladat stres , nerozitu a relaxovat.Ja to riesim aj stravou napriklad sa zaujimam o caje ,vitaminy a zdravsiu stravu a tak.Podla mna to urcite prekonas.Drzim palce.
