Mám chlapca-11r.,chodí na gymnázium,má samé jednotky.Je ale veľmi ustráchaný,nie je schopný sám za seba nič vybaviť,keď je treba spýtať sa kohokoľvek na niečo,radšej povie,že nie,on nič nechce vedieť.Keď sa ho niekto čosi spytuje,hovorí tichým hlasom,nepozerá ľuďom do očí.Na mňa doma kľudne zvýši hlas a povie svoj názor,akonáhle je v inom prostredí,zmení sa .V triede si hľadá kamarátov, ktorí sú priebojní a ukričaní,ale stojí až v "línii za nimi"-aj on chce byť taký,ale nemá odvahu.Hanbí sa ,čo si kto o ňom pomyslí.Vonku si hľadá mladších kamarátov a velí im,ale myslím,že popri starších by stál v kúte a poslúchal,čo zavelia oni.Chcem aby sa prebral k životu a začal bojovať.Niekto mi radí dať ho na nejaký "tvrdý" chalanský šport,iní vravia, že to nič nevyrieši.Učitelia ho chvália,že nie je problémový,vraj je veľmi slušný,ale jedna profka mi do očí povedala, že je upípnutý a keď od neho chcela,aby deckám vysvetlil nejaký príklad, ktorý vyrátal len on sám z triedy,vraj začal strečkovať a panikáriť,znervóznel a tak ho nechala tak,lebo vraj naňho nechcela dupačiť.Vo všetkom ho podporujeme, má ideálne podmienky,prečo je teda taký nesebavedomý?
SEBAVEDOMIE U DETÍ
chlapec je este mlady, on sam raz pochopi, ze bude musiet raz zacat bojovat sam za seba, ze ked bude nieco potrebovat, nie vzdy bude pri nom niekto, kto by to vybavil za neho. On ten psycholog nie je az taky zly napad, aj ked tvoje dieta nema nejaky vazny psychologicky problem, ale v skolskych poradniach sa robia aj socialno psychologicke vycviky zamerane na zvysenie sebavedomia, alebo "zbavenia" tremy atd. Len sa staci popytat.
A mozno by si ho aj sama mala vystavovat situaciam, kde sa bude musiet postavit a zacat rozhodovat sam za seba, nechat ho mozno "trosku potrapit", nevybavovat vsetko za neho... raz sa to nauci
ja by som psychologa nedoporučovala, niekedy skôr uškodí,prostebrať ho takého aký je, podporovala by som ho, verila mu, dala pocítiť že je dobrý, nechala ho robiť čo najviac vecí samého aby si začal veriť a každý úspech treba vyzdvihla.Môj syn bol tiež taký, hnevalo ma to, velmi, potom začal športovať, prišli prvé úspechy a dnes nemá problém organizovať ľudí, dirigovať ich...trvalao to cca 6 rokov
Môže byť viac dôvodov,prečo je tvoj syn "nesebavedomý".Ja ako matka vidím len jednu možnosť. Vyhľadaj pomoc psychológa. V každom meste by mala byť detská psychol.poradňa.Duša dieťaťa je veľmi krehká a často až odborník odhalí čo dieťa prežíva.Niekedy si ani mamy nevedia rady.Držím palce.
