Ak ma niekto nejaké dobré rady, tak mu budem za ne vďačný. Sebavedomie mám nízke, radšej počúvam ako hovorím, väčšiu spoločnosť nevyhľadávam, som v strese ak mám niečo odprezentovať pred ostatnými.
Ako zvýšiť sebavedomie
gsk
Pozrí si tento film, a uvidíš ako ťa ta bezmocnosť hlavného hrdinu preberie do reality. Po pozretí som bola tak správne nabrúsená a sebavedomá, že keby sa na mňa večer len niekto zle pozrel, zle by skončil :-D
www.facebook.com
Nakoniec si polož otázku. Veľmi jednoduchú. ČO BY SI ROBIL, KEBY SI SA NEBÁL? SKUTOČNE ČO BY SI ROBIL? A SPRAV TO! NEČAKAJ!
Krásny dník
Ahoj, v tomto 6 dielnom miniseriály sa dozvieš jednoduché, ale účinné postupy, ako si zvýšiť svoje sebavedomie >>> www.youtube.com
pozdrav
Jefitto
Všimni si napriklad texty horkyže sliže, ako to tam maju všetko porymovane... angličtinu s romštinou a do toho ešte slovenske slova, najlepšie narečove s prizvukom :D
Jefitto
No však o to ide :D
Jefitto
Ešte jedna rada: Najdi si nejaké ustálené spojenia, podľa ktorých ťa všetci spoznávajú. Napríklad nadávky. Niekedy ich treba použivať a miesto toho, aby si povedala, že kkt, tak povedz bimbas. Napriklad.
Nadavky na mužov: Bambus, orech, pytomec, kreten, džigolo, member, šmejd
Nadavky na ženy: Truba, truba rohova, ochechula, nešťastnica a tak ďalej... proste vymyšlaj si svoje pojmy na veci a neber verejne veci tak, že sa toho bojiš. Proste ako keby si sa rozpravala s kamaratom... žadny problem žadne stresy (citacie z pesničiek, alebo filmov sú u mňa tiež veľmi uspešne)
Jefitto
Verejne sa dá vystupovať s humorným tónom a vtedy všetko stres opadne. Samozrejme, závisí to aj od publika. Ak máš prezentáciu v knižnici pre 7 ročné deti, tak je humor na mieste (ale nie zas nejaké dvojzmyselné vulgárne vtipy). Ak máš prezentaciu v kulturnom dome a si členom mestskeho zastupiteľstva, tu sa hodí ironia jak repa. Ale ak ideš na štatnice, tam to musíš bezhumorne... bohužial
gsk
Suma sumárum, tak teda ako? Hlavne to verejné vystupovanie, ako vylepšiť? Ak mám viesť nejaké rokovanie, som týždeň v strese a priamo pri čine ma ovládne taká panika, že často krát ani neviem čo hovorím, tak teda čo s tým?
sslnieckova
Zistila som, že som úplne stratila samu seba. Celé mesiace som žila v obrovskom strese pracovnom, súkromnom, žila som zrýchlene, nedbala som o seba, o svoju dušu, viac mi záležalo na iných ľuďoch a ich mienke o mne ako na mne samej, úplne som si prestala vážiť samu seba. Neoddychovala som psychicky, ani fyzicky. Moje sebavedomie sa dostalo na bod mrazu, úplne som sa preťažila a skončila som opäť s depresiou. Nijako som sa neventilovala, dusila som v sebe negatívne emócie, lebo nebol čas dať ich von, boli ,,dôležitejšie" veci, iní ľudia boli dôležitejší ako ja sama, všetko išlo dokola. Bála som sa priznať sama pred sebou, že to kam smerujem nie je správne, potláčala som svoje ja. Teraz krútim hlavou nad tým ako som to všetko mohla nechať zájsť tak ďaleko. Ale nevadí, to čo ma ničilo, ma nakoniec posilní, konečne som pochopila mnoho vecí a priznala som si sama pred sebou, čoho som sa dlho bála. A taký je život, spadneš a ideš znova ďalej. Hanbila som sa za to, že už niekoľko rokov beriem antidepresíva a že som mala anorexiu, stále som to kdesi vnútri cítila ako zlyhanie, myslela som na to, že keď sa to niekto dozvie, tak ma vysmeje, že som psychicky chorá a že to nezvládnem. Ale práve táto choroba mi ukázala čo som vidieť nechcela. Neverím na náhody v živote, verím, že všetko je tak ako má byť. A hoci sa ešte stále necítim bohvieako dobre, verím tomu, že keď sa z tohto vyhrabem a upracem si v živote, bude mi lepšie ako kedykoľvek predtým a budem tiež silnejšia. Všetko je tak ako má byť.
