Som psychicke na dne.Neviem ako to mám písať ale som zistil že mám viacero porúch.Proste mám sociálnu fobiu,úzkosť,som introvert,melancholik,mám depresie a nizke sebavedomie,a nemám na to dovod lebo vyzerám dobre(druhý povedali).Ráno vstanem,nič sa mi nechce,žiadne plány,akokeby prázdna hlava bez zaujmu a chuti.Naoko som ale normálny,nedávam to najavo snažím sa to maximálne zakrývať,preto to až tak nevidno,no vo vnutri sa velmi trápim.Kamarátov mám dosť,velakrát ma volaju von ale velakrát odmietnem a sedím doma,uplne mi uteka život,nemožem si nájsť ani priatelku.Vlastne ani nehladam lebo po čase by zistila moju skutočnú povahu a odišla by odomna.Idem k psychiatrovi a ani neviem kde mám začať čo mu začnem rozprávať.A mám otazku,može tieto vedlajšie veci ako melancholia a depresie sposobovať iba socialna fobia?.Velakrát sa bojím vynsť medzi ludí,niečo vybaviť,mám strach že ma sleduju,pozeraju na mna,hodnotia ma.Uplne ma to niči
Bludny kruh..
Ahoj kamarát,
Už som to písal jednej pani. Tieto problémy sú výsledkom toho, že máš v mysli žalostne (KATASTROFALNE!) málo dobrých dojmov a preto sa cítiš zle. Takže musíš systematicky začať vkladať do podvedomia pozitívne dojmy. Niekoľkokrát denne sa sústreď na prianie všetkého dobrého všetkým živým bytostiam. Skrátka predstaviť si, ako chce byť každý šťastný, ako sa chce vyhnúť utrpeniu a toto im želaj. Predstavuj si seba v situáciách, kedy si bol sám šťastný a skús sa s tou predstavou úplne vžiť a precítiť to. Ale musíš to robiť pravideľne a hlavne dlhodobo!
kasli na lieky, skus najprv tu psychoterapiu, mam pocit z toho co pises, ze to potrebujes zrovnat v hlave , uvedomit si nejake veci a bude dobre, lieky ti nato nepomozu, pokial depresia nie je rozvinuta tak, zeby ti znacne obmedzovala zivot, ale ako pises, mam pocit, ze mas len lahsiu, nato sa lieky nedavaju...
pravdepodobne ostanes introvertom s melanch.rysmi,avsak aspon sa ti bude chciet nieco robit a budes mat nejake plany...a pomocou psychologa mozno trochu popracujes na sebavedomi a casom na presvedceni,ze ludia su v skutocnosti nevsimavi a je im jedno co mas oblecene,ako vyzeras,kde sedis a co obedujes...aspon ja si to kazdy den navravam
ja mam tiez nieco ako soc.fobia, mozno nejaky lahsi stupen...teraz cez prazdniny trochu trpim,lebo nikam nechodim, kamaratov v meste mam malo,aj to sa s nimi nechcem najako velmi stretavat a mimo mesta tak 1-2 ,z VS, su daleko...najhorsie na tom je,ze to nikto nevie,otca mam takeho ,ze ho skoro ani nemam, iba mi robi zbytocne problemy navyse,nechcem to tu rozpisovat a mama mi vzdy davala najavo ze je so mnou nespokojna,ze ona si svoju dceru predstavovala inak porovnava ma so sesternicou, co sa ma vie velmi dotknut,aj som sa snazila jej to vysvetlit uz 100x,ze som proste ina a mam dovody byt ina nakolko som nemala najlahsie detstvo aj jej vinou a urcite by ini rodicia boli so mnou naopak spokojni,avsak toto nejak prepocuje...takze mi este aj klesa sebavedomie,a asi by nemalo preco ,ked si to racionalne vysvetlim,ale pocitom nerozkazes...no a teda podstata veci je taka,ze nevyjdem z domu, nebavi ma uz absolutne nic, musim sa len nejak vyhecovat,ze sa idem ucit nieco co sa mi POTOM zide(zijem pre buducnost),nechce sa mi ani varit, lebo kym som varila,tak to i tak nikto nezjedol a teraz ked po mne kricia ,aby som aspon nieco navarila,ked sedim cele dni doma, tak mi je fyzicky z toho zle, lebo otca pomaly ale iste zacinam nenavidiet...pricom ja len tak hocikoho nenavidiet nezacnem...no a mama mi stale vykrikuje,ze len sedim doma a nikam nechodim ,ze ini rovesnici chodia, maju kamaratov, frajerov, a ja nic...a darmo jej budem vysvetlovat,ze sa bojim nadvazovat nove kontakty,lebo mam tak 0 sebavedomie,ze si myslim,ze o mna nik nezakopne...prste BLUDNY KRUH...takze ziadne strachy, nie si sam....ja to nejak zvladam aj bez liekov, ale ty ked si na to netrufas, tak smelo k odbornikovi...ja lieky nechcem brat preto,lebo si myslim,ze keby moja zivotna situacia bola lepsia, tak ziadne nepotrebujem .drz sa
Neboj, pomoze to :) Ale nevzdaj sa ak bude treba chodit zo zaciatku za nim castejsie upravovat davky alebo menit druh liekov. Vydrz! Ja osobne som nazoru, ze radsej byt stastny s liekmi ako nestastny bez nich. A dnes uz aj tak berie AD tolko ludi. Bola som veeeelmi prekvapena.
zewa
Uz som objednany,avsak sa ako keby bojim ze mi nepomoze a ani tie lieky.Mam pocit že mám take správanie uplne zafixovane v mozgu a v povahe.Ale verím že mi tie lieky pomožu a zmením sa,lebo keby ostanem tak ako teraz tak nebudem vidieť žiaden zmysel života
Striker.
To v tej jedalni robim aj ja :D Ale skor tak ze sa otočím chrbtom od ludi aby mi nepozerali do papule a na ruky.S tym introvertizmom mas pravdu,to mi nevadi,som aj rad ze som introvert takze toto vylucim.Ale socialnu fobiu mam na 100%.Ale ja mam skor pocit ze Socialna fobia mi sposobila depresie.Si pamatam už ako 12 a viac ročný som rád sedel doma hral playstation,ked som mal 16 mi kupili počítač a mal som nenormálnu radosť zo života,velmi ma bavili pc hry avšak zavisli som nebol.Odjakživa som bol rád doma,na všetkých kašlal(okrem rodiny) a hral pc hry,pozeral dvd filmy a pod.Velmi ma to bavilo.Teraz už upadaju aj tie filmy a pc hry.Ako keby chcem už žiť extrovertnejšie,ako napr navštevovať akcie,kina,chodit do posilnovne,na plavaren,na vylety a pod.Avšak niečo ma ako keby blokovalo zrejme ta SF a depresia a neviem si to naplanovať a rozhodnuť sa.
Chod k psychiatrovi. Da ti lieky. Prestanes sa bat. Zacni chodit na terapiu a popracuj na svojej osobnosti. Trosku asertivity a dovery v seba by ti pomohlo :) Bude to dobre lebo to riesis.
Aj by som si chcel nájsť priatelku ale mi to príde take trapne a čudne.Priatelku som raz(pred 5 rokmi) mal a opustila ma,zrejme zistila moju čudnu povahu,velakrat sa mi stalo že sa mi nechcelo ísť za nou,avšak som ju miloval.Robí mi problém planovanie,rozprávam málo.Ako keby si ludmi nemám čo povedať,proste ma nebaví komunikácia z ludmi,vačšinou ked rozprávam tak iba o tom čo potrebujem vybaviť a vyriešiť.
no u psychiatra zacni trebars takto ako teraz tu.
a to ze socialna fobia sposobuje melancholiu a depresiu je zle dedukovanie. je to naopak: melancholia a depresia MOZE a nemusi sposobovat soc fobiu.
pamatej ze introvercia a melancholia nie su prejavom psychickej choroby. su to normalne ludske vlastnosti. tu sa treba len vnucovat do dobrej nalady a s tym ma dnes problem asi kazdy, nie len melancholik a introvert.
ps ja som tiez pred dvoma rokmi nevedel chodit v spolocnosti: napr v jedalni alebo v restauracii sa mi tak triasli ruky, ze som si nevedel trafit do huby:D riesenie sa da vzdy najst: sadnem si vzdy na miesto odkial ja vidim co najviac ludi a co najmenej ich vidi mna, napr do rohu alebo za kvetinu a mam setkych na haku:D vidim aj ludi co si myslia ze ich nikto nevidi - a verim ze podobne jednoduche a ucinne riesenia sa daju najst v kazdej situacii
