Ako sa naučiť mať sa rad?

Nechcem nič propagovať, ale hocijaká kniha budhizmu...

pritt: zatiaľ mám len "Miluj svoj život" už vyše roka hneď vedľa postele, občas v nej zalistujem, ale neviem, akosi mi to nič nevraví. Mám pocit, že tá ženská, čo to písala, nemôže byť normálna, že je na voľakých drogách, ktoré by som chcela aj ja :). Ale tak dám jej ešte šancu.
anjelik: asi to je veľký strach, že aj on zistí, že nie som preňho dosť dobrá, že ma nebude chcieť (pritom teraz viem, že chce a veľmi), bojím sa sklamania, všetkého...

Winie, neviem kde si našla takéto úvahy, v akej knihe, ale celé zle. Zlá je už tá prvotná úvaha, čo vlastne láska je. Láska rovná sa pochopeniu. A tak iba pochopením seba dokážeš pochopiť iných, čo sa dá povedať, ak miluješ seba, dokážeš milovať aj iných. Radiť niekomu, že sa nemá nad sebou zamýšľať, je jednoznačne zlá rada. Iba to, čo rozoznáš a pochopíš u seba, dokážeš pochopiť u druhých.
Lienka, to je tvoja cesta..poznaj samu seba. Prečo potrebuješ byť na toho druhého zlá, čo ťa vedie k tomu dobíjať sa cez odporné chovanie voči partnerovi, pretože to tak sama hodnotíš, že je to odporné. Ak sama zosilnieš vo svojich vlastných postojoch, potom budeš pripravená aj na plnohodnotný vzťah...vzťah dvoch rovnocenných bytostí.
Telo jednoznačne odráža spôsob uvažovania..nemáš sa rada..nemáš rada svoje telo. Ako chceš a vieš mať rada druhého, keď vlastne v sebe žiadnu lásku nemáš?? Čo vlastne ponúkaš potom tomu druhému? :o) Nikto sa nerodí ako zlý, práveže sa rodíme ako čisté bytosti, len nás tak nejak skalia životné skúsenosti a postoje okolia. Tak si poupratuj v sebe...odpusti si, že si bola zlá, a povedz si, že takto ďalej žiť nechceš. Že si viac, ako to telo, ktoré ťa neposlúcha, že chceš niekomu lásku dať a to nezištne. Ak sa rozhodne ju opätovať, je to jeho slobodné rozhodnutie. Ty už do toho nezasahuj, lebo nikto nechce byť vo vzťahu, kde má toho druhého neustále presvedčovať, že za jeho lásku stojí. Inak by si ho predsa nevybral...logika, nie? :o))))

mne pomohli knihy ako napr.Miluj svoj zivot od Louise L.Hay ;Zivot po zivote od Raymond Moody.Teraz citam The Secret od Rhonda Byrne.mne tieto knihy velmi pomohli.skus si ich aj ty precitat...drzim palce

Sejla, áno volá sa to narcizmus.
Moje presvedčenie je totiž také, že nie je možné k sebe samému cítíť nejakú skutočnú lásku, pretože my nemôžeme z nás samotných spraviť nejaký skutočný objekt, ktorý môžeme poznávať. Láska je nájdenie seba samého v druhých. Ako ale môžeme hľadať samého seba v sebe, ako môžu naše oči poznať ich vlastnú farbu? Nie je to možné inak než cez nejaké zrkadlo, cez odraz nejakého vonkajšieho objektu. Lenže výsledok takéhoto hľadania samého seba cez nejaký odraz bude vždy falošný a imaginárny, pretože bude vždy založený len na stotožnení sa s nejakou vecou, či už hmotnou alebo abstraktnou kategóriou (krása, zdravie, IQ, vzdelanie, spoločenské postavenie, majetok,...). A ten výsledok takéhoto poznania je vždy len naše ego. Preto nikdy nemôžeme k sebe samému cítiť pravú lásku, ale je to buď len narcizmus, alebo nenávisť, emócie tak blízke egoizmu. A moja skúsenosť mi to len potvrdzuje.
Dosť pochybujem, že napríklad pes vytvára a udržuje nejaký vzťah k sebe samému, či už "pozitívny", alebo "negatívny". A napriek tomu dokáže prekypovať láskou k druhým a nepripadať si na rozdiel od ľudí prázdny a s neutíchajúcou tužbou po "naplnení", čo sa dá pozorovať aj na jeho správaní.

lienka máš pravdu, sebaláska a sebaúcta je pôvodom všetkých nie len oficiálne psychických porúch, ale aj slabého charakteru. Totiž, ak niekto miluje sám seba, má potrebu aj milovať iných, ak si niekto váži sám seba, správa sa s úctou aj k ostatným. Láska má totiž vlastnosť rozpínavú, čím viac miluješ, tým viac dáš a získaš, zatialčo nenávisť je cit pohlcujúci, ktorý vycuciava energiu nie len tomu, kto nenávidí, ale aj navôkol, je to ako čierna diera, ničivá, deštruktívna.
A winie, ty si to zle pochopila, to, čo prezentuješ ako sebalúsku je len narcizmus, s láskou nemá nič spoločné.

Ja som si procesom sebaprijatia presla a myslim ze celkom zdarne a je to v podstate jednoduche :)
Prvy krok: Prijat ako postulat tvrdenie ,,Lasku si zasluzi kazdy."
Druhy krok: NEPOROVNAVAT SA!!! Zazakat si akukolvek sebaanalyzacnu vetu. Proste si nevenovat ziadnu pozornost, nerozoberat co bolo, ako bolo, preco ako je. Proste niic!

Ja som rozobrala mesiac po mesiaci cely svoj zivot a dufala, ze pridem na daku zazracnu udalost, ktoru ked rozanalyzujem, budem sa mat konecne rada...nie je pravda.

Nemyslím si, že človek by mal "ľúbiť sám seba". Ak sa človek zaľúbi do samého seba, tak to tiež nie je zrovna zdravé. :-) Neznamená to totiž nič iné, než sa zaľúbiť do svojho ega - Myslím si, že som takýto a takýto a preto sa ľúbim, mám so sebou "ľúbostný vzťah" a radšej nech zhorí aj celý svet než MNE by sa mal skriviť vlások... pretože JA som viac než to okolo mňa.
Rovnako chorý je aj opačný extrém, kedy si človek namýšľa, aký je odporný a aký je menejcenný oproti ostatným ľuďom. "Stále prehrávam, osud bol ku MNE zlý a nespravodlivý, som taký a taký, ľutujte MA. Žijem jednu veľkú drámu".
Milovať či nenávidieť seba samého je v podstate rovnako chorý stav ktorý sebe, aj okoliu prináša rovnaké nešťastie, pretože oboje vychádza z toho istého egoizmu, len s iným nábojom.
Normálny vzťah k sebe samému je neutrálny vzťah, vlastne žiadny vzťah, pretože mať vzťah k sebe samému v podstate vyžaduje aj určitú dávku schizofrénie... ;-) Si jedna bytosť, nežijete v jednom tele dvaja, tak prečo si nejak vytvárať vzťah "k sebe samému"? Vôbec to ani nie je k plnohodnotnému životu nijak potrebné.
Skús sa radšej menej hodnotiť a porovnávať s ostatnými, menej sa posudzovať, premýšľať o sebe, o svojich "drámach" čo si kto zaslúži, prestať mať potrebu súťažiť s druhými a viac sa odovzdať "prúdu života" a jednoducho žiť :-)

tak toto poznam priam doverne! Na lasku, aj "lasku" slusne povedane som sa naucil zabudnut. Preco ? Co ja viem cim, ze mi ju nedavali od srdca, alebo je to tym zneuzivanim ked som bol maly ... aj malo doverujem ludom, tazko sa otvorim, a urcite by to pomohlo o. i. aj vztahom, robi mi ta uzavretost aj problemy, s tymi vztahmi, som ako kamen :( to mi pritom kamarat radil: nesmies byt stale ako kamen, takto si zenu neziskas!

no ale, asi som ti vela neporadil, no preco to teda takto robis ?

Dobrá téma no na túto otázku bohužiaľ neviem odpovedať ani ja :(