Ahojte,
som ešte mladá (násť), mám za sebou jeden dlhší vzťah a pár kratších... Teraz som "šťastne" zadaná... "šťastne" preto, pretože mám pocit, že o tom, že som naozaj šťastná som sa stotožnila, presvedčila samú seba... ale naozaj to tak nie je.
vzťah je krásny,aj keď sa niekedy hádame a v niektorých veciach máme odlišné názory... po tomto chlapcovi som túžila dlho - cca rok, a keď sme konečne spolu zisťujem, že to vôbec vlastne nie je to čo hľadám, pretože nedokážem/neviem/nechcem/bojím sa milovať... a tým pádom nie som naozaj a úprimne šťastná... stalo sa mi to už pri prvom dlhšom vzťahu a bojím sa,že to bude takto stále.
už ma stretávajú myšlienky na rozchod, no keď sa nadtým zamyslím nemám prečo - všetko sa zdá byť v poriadku...
myslíte,že moja (ne)schopnosť milovať sa odvíja aj odtoho,že som nenašla samú seba, že nie som sama sebou...?
ďakujem všetkým,pekný deň
