Zivot po smrti

Filip TT

Anjelik píšeš:
Uvedomuješ si, že vedľa teba spadol kameň a vieš, že si to ty, Lumík, kto si to všimol. Toto smrťou zaniká, ostáva len život ako taký, ale bez mena a vedomia. Čiže šanca uvedomiť si, že vedľa teba spadol kameň, ale už nie uvedomenie si , že si si to ty, Lumík, uvedomil.

Takto podľa mňa vnímajú zvieratá: vedia si uvedomiť, že vedľa spadol kameň ale nevedia si uvedomiť, že si uvedomili pád kameňa.

MS!

Americký internista van Lommel začal v 80. rokoch minulého storočia zbierať od svojich pacientov informácie o ich skúsenostiach z hranice života a smrti. Urobil interview s 344 ľuďmi, ktorí po infarkte prežili klinickú smrť, a tieto rozhovory uskutočnil v čase, ktorý neprekročil obdobie 1 týždňa od spomenutej udalosti.
Je pochopiteľné, že títo ľudia mali veľké ťažkosti pri opisovaní svojich zážitkov z hranice života a smrti, pretože sa nachádzali v realite, ktorú ľudská reč nedokáže primerane vyjadriť.

Van Lommel tvrdí, že tieto skúsenosti majú 4 spoločné vlastnosti:

1. Človek je mimo svojho tela a jasne si uvedomuje svoje osobné "ja".

2. Premieta sa mu prehľad udalostí z celého života, počas ktorého jasne vidí, ako dobré skutky a myšlienky prehlbujú a budujú vzťah lásky s Bohom a s inými ľuďmi, a ako zlé skutky a myšlienky ničia vzťah lásky s Bohom a s ľuďmi a sú zdrojom utrpenia. Vtedy človek začína v plnosti vnímať dôsledky svojho dobrého alebo zlého správania, čo spôsobil sebe, iným ľuďom a Bohu. Každá krivda a bolesť spôsobené druhému človeku sa zároveň bolestne dotýkajú aj toho, kto ich spôsobil.

3. Stretáva sa so zosnulými príbuznými a priateľmi, ktorých okamžite spoznáva. Komunikuje s nimi skrze výmenu myšlienok.

4. U väčšiny ľudí, ktorí mali takýto zážitok, už telesná smrť nevzbudzuje strach, pričom do tela sa vracali neradi. Príkaz na návrat do tela dostali buď od tajomnej Bytosti zo Svetla, alebo od svojich zosnulých príbuzných.

anjelik*

Nič ma nepresvedčilo. :o))
Tak keď nie Ja, tak bytosť, entita, forma života, myseľ, život, prejav, planúca duša..viac ma nenapadá, ako by sa to dalo nazvať. ;o) Ale nie vesmír, nie príroda. To je úplne niečo iné. :o) Síce, niektorí sú ako z džungle, takže môôôôôžme uznať. :oP

Lumik

anjelik*: no v podstate na toho ducha nemam lepsie meno, mozno vesmir, pririoda..

co ta presvedcilo povazovat ho za "ja" ?

anjelik*

To, čo popisuješ slovom *duch*, by som ja vnímala ako to, čo to pole uvádza do pohybu. Ako pole, vlnenie, vnímam dušu, ale v zásade život ako prejav je vlnenie.:o) Keď by sme sa držali kategórií fyziky.