Mám taký problém, že neviem ako mám zbaliť muža, ktorý ma berie ako kamošku. Začalo to chatovaním, rozumeli sme si a fakt dokonale, podobné názory, hodnoty, sme povahovo odlišní, čo je fajn, že by sme do seba neskákali. Spočiatku mi písal aj dáke lichôtky. Potom sme sa stretli. Bola som pekelne nervózna. Neviem, či som to pokazila, alebo či nebola len z jeho strany iskra. A toho sa najviac bojím. Po stretku som chodila dva dni okolo horúcej kaše, na tretí deň som sa ho spýtala nepriamo, že či teda nič medzi nami nebude. On mi napísal, že som strašne zlaté dievča a berie ma ako kamošku. Keď som sa spýtala, či ani perspektívne nič viac, k tomu sa nevyjadril. Zopakoval \"ako kamošku\". Nepoznáme sa zase až tak dlho, možno 2-3 mesiace. A ja neviem ako si ho mám získať. Je veľmi uzavretý a nechce sa mi otvoriť. Vraví, že taký je voči všetkým neznámym ľuďom. Častokrát mi to príde tak, že \"je mi verný\", teda napíše mi, vždy si nejakú zámienku nájde a na druhý deň, keď už píšem ja, odpisuje stroho. Potom akoby sa odtiahne ale za 3 dni sa zase dotiahne a zase mi napíše. Zvykne mi dávať +/- za všelijaké hlúposti. Zvyčajne plusky. Porovnáva v čom sme odlišní a v čom nie. Akoby si strašne dával načas. Idú mi prasknúť nervy. A stále ma straší \"ako kamoška\".Čo mám robiť? Ako si ho mám získať? Mám počkať? Zvykne sa medzi priateľmi vyvinúť iskra aj po dlhšej dobe? Jeho predchádzajúca priateľka bola tiež najprv jeho kamoška, podľa toho, čo som sa ho pýtala. Ale som na vážkach. Neviem či mám, či nemám šancu.
Ako mám zbaliť muža, ktorý ma berie ako kamošku?
A to, že sa ti viac dní neozve, chápem... chce si zachovať určitý zdravý odstup...
Koľko máš rokov? No... po prvom stretku sa spýtať, či medzi vami niečo bude, och... to je zabijak... vieš, písanie cez net a rozhovor medzi štyrmi očami je čosi úplne iné, nečudujem sa, že chalan zareagoval tak, ako zareagoval - riešiť čosi hneď po prvom stretku, to je fakt moc... teda aspoň ja osobne som sa začala dištancovať od rýchlovkárov, ktorí mi sympatie dávali najavo tak príliš skoro, však to je v podstate len také poblúznenie, nič viac, nič menej... na tvojom mieste by som tomu určite dala čas... a rozhodne na neho netlačila, pretože takým štýlom si ho len odplašíš... jemu je, samozrejme, jasné, že z tvojej strany je záujem aj o viac, keďže si mu to dala najavo priamou otázkou, takže už je len na ňom, ako sa s tým popasuje...
@hlavatahlava: Ďakujem, snažím sa o to, ale stále má moc práce. Ako nieže by sa vyhováral na to, keď ho zavolám von. Ale keď si bežne píšeme, tak mi spomenie, že šéf mu dal 300 alebo 600 stranovú knihu a tú má prečítať. Alebo naposledy, že začal chodiť na kurz angličtiny. Tak musím byť proste trpezlivá.
jasne ze sa to da, chce to trpezlivost a tahaj ho von, len nie prilis casto.
Veď hej, zatiaľ nie, ale podarilo sa mi ho vytiahnuť len raz von. Príde mi trochu ako samotár, alebo strašne uzavretý voči novým ľuďom. Ale počula som už tisíckrát o tom, ako boli dvaja ľudia len kamoši, dlhé roky a nič tam nebolo a zrazu sa dali z ničoho nič dokopy. Tak ja neviem už ako ho mám nakopnúť.
podla mna ziadna iskra nepreskocila
