Myslím si, že si nezaslúžim žiť, lebo som zlý človek

Príspevok v téme: Myslím si, že si nezaslúžim žiť, lebo som zlý človek
Moriella

Tipujem, že dostanem samé nenávistné a negatívne komentáre; ale moja aktuálna situácia ma dohnala aj na takéto fóra...
V poslednej dobe prechádzam obdobím, keď o sebe často pochybujem, som plačlivá, laicky \"mám depku\" (ak medzi príznaky môžem rátať dlhodobú zlú náladu, nechuť k práci, nechuť k voľnočasovým aktivitám, nechuť do jedla, neopúšťanie bytu, prerušený kontakt s ľudmi,...) a všeobecne mám pocit, že som vo svojom živote všetko pokazila a tie chyby sa mi zúročili teraz. Nikoho neobviňujem, myslím si, že si za všetko môžem sama a pochybujem o nejakom zvrate typu \"mysli pozitívne, buď milá k ľuďom,...\".

Vždy som na ľuďoch odcudzovala niektoré charakterové vlastnosti a návyky, ktoré by som sama sebe nikdy neodpustila (branie drog, nezodpovednosť, egoizmus, arogancia, ľahostajnosť voči životu, pokrytectvo, manipulácia,...\". Problém je, že na dosť veľa mojich známych som tieto vlastnosti našla a nemohla som sa s nimi zžiť. Hovorím známi, lebo už to nie sú moji priatelia, ani kamaráti...Pokazila som si s nimi vzťahy, lebo som otvorene vyjadrila protest voči ich chovaniu...áno, vďaka tomuto som sama. Nemám nikoho, komu by som mohla dôverovať, s kým by som išla von. Sama si to uvedomujem, ale predsalen sa to horšie počuje od iných. A hoci moje úmysly boli podľa mňa najlepšie, začínam mať pocit, že to ja som ten zlý človek, keďže tí ostatní boli vždy vyzdvihovaní ako úžasné osobnosti a jasne, že som sama voči prevahe, tak asi je chyba iba v jednej osobe.
V živote som nič nedosiahla, mám nanič prácu, alebo ju nemám...nedokončila som si vzdelanie až tam, kde som chcela...mám partnera a viem, že jeho rodina ma neznáša; ani ho nedokážem naplno ľúbiť, keď viem, že ma asi nenávidí, lebo som aká som...lebo mu neviem dať, čo by chcel.

Dospela som do štádia, že som začala uvažovať nad tým, že všetkým bude na svete lepšie bezo mňa. Zamýšľala som sa nad samovraždou, aj keď viem, že je to zbabelý útek a mala by som si to všetko odtrpieť.
Myslím si, že svet by bol bezo mňa lepší a ak by som aj mala žiť a trpieť, tak osamote a preč od všetkých, ktorí ma poznajú.

Chcela by som len nezainteresovaní názor. Či je môje zmýšľanie oprávnené... Či si myslíte, že je nejaké normálne východisko okrem toho, čo som vybrala ja...
Ďakujem.

jurka

Nezufaj a hlavne je dobre že si toto všetko uvedomuješ.Neplač že nemaš priateľov,ty ozajstny priatelia by ťa v zlom podržali,ked sa tak nestalo,tak jednoducho neboli skutočny priatelia.Aspoň sa naučiš byť sama sebou.Prežila som niečo take a viem ťa pochopiť,no ja som si nevedela pomôcť sama a sama som si vyhľadala psychiatričku,ktoru navštevujem aj dnes,sama to nezvladneš.Ja uživam lieky,pričina môjho stavu je my dobre znama,takže budem tie lieky uživať možno do konca života,ale žijem,som,važim si hlavne sama seba,ver my oplati sa žiť a nemyslieť na smrť.Ja teraz planujem žiť aspoň do 90tky a som na seba dnes po rokoch hrda a priateľou si vyberam sama.Nieje to hanba vyhľadať odbornu pomoc,normalni ľudia ju vyhľadaju a nenormalny sa tomu brania.Prajem ti veľa šťastia v dalšom živote.Usmievaj sa na svet ako slniečko.

Fleur-de-lis

človek si samozrejme môže rozumieť viac s ľuďmi, ktorí sú mu hodnotovo bližšie, ale ak ti nie je nikto dosť dobrí tak je skôr chyba v tvojom postoji a nie v ľuďoch. Ak by si aj chcela niekoho usmerniť k lepšej ceste, tak najlepší spôsob je byť tomu človeku dobrý priateľ, vážiť si ho a prijímať ho aj s chybami, nesúdiť a nemyslieť si, že ja som lepšia, lebo mám lepšie hodnoty. Ak človek cíti také prijatie z druhej strany, bude najviac motivovaný pre zmenu. Veľmi veľa ľudí nevie prijať kritiku a spôsobuje skôr odstup než zmenu.
Podľa mňa ja najkrajšia ľudská vlastnosť mať rád ľudí a prijímať ich takí akí sú. Možno to tí tvoji "hrozní" priatelia vedeli lepšie, kto vie.
Ale každopádne, aj keď možno nemáš najsprávnejší postoj, určite to neznamená, že si zlý človek a nezaslúžiť si žiť. Podľa tejto teórie by si nezaslúžil žiť nikto.
Tak pracuj na tom, uč sa mať rada ľudí a prijímať ich takých akí sú a všímaj a oceňuj si ich dobré vlastnosti. Každý ich má!
Vylez zo svojej ulity a neľutuj sa toľko, lebo to je znak egoizmu a to ty určite nepodporuješ ;)
A možno by ti mohlo pomôcť pochopiť prečo sa ľudia chovajú ako sa chovajú. Bola by si motivovanejšia mať ich rada.

Sejla

Teda pripadáš mi hrozne rozmaznaná životom, prepáč, že to hovorím takto priamo, až tak zhýčkaná, že si vytváraš problémy, úplne z ničoho, okrem toho, naozaj prepáč, ale ty sama sa mi zdáš pokrytecká (i keď tú vlastnosť tak nenávidíš), pretože máš potrebu sa fixovať na ľudí a nakoniec nie sú ti dosť dobrí, nuž možno sú len zrkadlom teba, len taká úvaha.. "Ľahostajnosť k životu"; nevážiš si ani svojho priateľa, ani prácu, vlastne nič sa ti nepáči, "nezodpovednosť"; aha, ako napríklad to, že si si nedokončila školu? ..nechce sa mi ďalej poukazovať na ďalšie vlastnosti z vymenovaných, ale ver tomu, že by sa dal nájsť príklad na ne z tvojho chovania, tým ťa nechcem uraziť, iba vysvetliť, že všetko je len vecou uhla pohľadu a zamiesť pred vlastným vchodom a keď zistíš že to nie je také ľahké, možno budeš tolerantnejšia aj k ostatným.
Inak, sakra kvôli čomu sa ty vlastne chceš zabíjať, však je toľko iných možností, čo so životom robiť!

kafe

ježkovi voči, neber život až tak vážne. No a čo, že sú ostatní vyzdvihovaní, si malé decko, že to nedokážeš prežiť? Ano, chlap, ktorý s tebou chodí ťa určite nenávadí. A to je jediný dôvod, prečo s tebou chodí.. sa mi rozum zastáva, tak ale to nevadí.
Vyser sa na ľudí, ty potrebuješ aby si sa mala aspoň trochu rada a potom by si mala všetkých v paži, aj by si niečo dosiahla, aj práca by ťa bavila a vedela by si si vážiť aj druhých (napríklad chlapa, čo ťa ľúbi).
Ak sa náhodou rozhodneš žiť, tak sa rozhodni aj si to tu užiť. A nie trpieť. Ja neviem čo s tým utrpením všetci máte, civilizovaná Európa, ľudia sa tu majú jak prasce v žite, ale náramne trpia. Hm. Zaujímavé.

phoe

Začni byť tolerantnejsia a chapavejsia k chybám iných. Uvedom si, že oni nevidia svet ako ty. Nemas právo im nič vyčítať. Mozes im iba ukázať správnu cestu, mozes sa o to pokúsiť, ale nemusia na to ani zareagovat, lebo sú úplne inde. Naučiť sa mať rád ľudí aj s ich chybami znamena naučiť sa mať rád aj sám seba.

LuLaaa

Nie celkom som pochopila, v čom si ty tá \"vadná\". Jakože povieš ľuďom tvoj názor na nich do očí? Bez opýtania? To pochybujem, lebo inak by si takto ten príspevok nenapísala. Nesúhlasíš s tým, o čom sú oni presvedčení, že je to to správne?
Prosím ťa, máš predsa priateľa, minimálne kvôli nemu sa ti rozhodne oplatí žiť. Na samovraždu rozhodne nemysli! A tvoje slová musím si to to odtrpieť ma zaboleli. Preboha, prečo by si musela trpieť?
A prečo priatelovi rodičia ťa nemajú radi?