Mám anorexiu. Odkedy trpím touto chorobou, čím ďalej, tým viac sa utvrdzujem, že to je hlavne porucha duše, ako porucha tela. O mojom príbehu by som tu mohla napísať tisícky viet, až by z toho bol nekonečný zamotaný sloh... Mojim hlavným problémom je strata sebavedomia a chuti do života. Ako sa mám naučiť mať samu seba rada takú, aká som? Svoje telo nenávidím, no neviem si predstaviť, ako by mohlo byť aj nejaké iné, aké je teraz. Bojím sa jedla. Nedokážem zjesť nič sladké, ani nič navyše... Radosť z jedla mi anorexia vzala úplne, a čo je horšie, vzala mi aj radosť zo života. Z chuti som sa nezasmiala už asi rok, neviem sa odreagovať, pri kamarátkach som vždy napätá a stále myslím len na to, aký bude nasledujúci deň s touto hroznou chorobou... Prosím vedel by mi niekto poradiť, ako sa mať naozaj skutočne rád a ako sa prestať báť jedla?
Ďakujem
Ako nájsť stratené sebavedomie?
Lolly, ja Ti rozumiem v jednom - mam samu seba omnoho viac "v rukach", ako kedykolvek v minulosti, vazim samu seba, viem, ze mam cenu, mam sa rada. zivot ma bavi, nemam depky, ale s jedlom mam aj tak problem, ja mam zas roky bulimiu. neviem si predstavit, ze by som mala jest a pribrat, zaroven neviem jest usporne a odopierat si to, co mam rada. ale na svojej postave mam vystavanu velku cast sebadovery a uplne odmietam predstavu, ze by som mala pribrat a pri mojom apetite silno pochybujem, ze by som si udrzala figuru. vela krat nad tym rozmyslam, preco sa tej bulimie neviem pustit a akou velkou oporou v zivote mi je a zaroven ju na druhu stranu nemam rada, lebo ma okrada o mnozstvo casu a penazi, ktore by som mohla vyuzit uplne inak, aby som si este viac uzila a vyuzila ten zivot. o zdravi nehovoriac, ale to clovek tak nevnima, kym mu realne nic nie je, fajciari tiez vedia, ze sa ohrozuju a neprestanu, pokial nezacnu mat problem.
pomoct som ti nepomohla, ale nie si v tom tapani sama :) a ja stale verim, ze z toho asi treba kusok aj vyrast, je to proces, ktory sa neda velmi urychlit, to nie je standardna zavislost, kedze my nemozme abstinovat v pravom zmysle slova.
Áno, chodím psychológovi aj psychiatrovi, našťastie to máme podchytené. Ale tieto sviatky sa to na mňa znovu nejak celé zrútilo, opäť depresie, návaly nedôvery v samu seba. Viem, že anorexia je len následkom problémov, ktoré sa ťahajú už od môjho narodenia. Príčin je mnoho, no bohužiaľ, čo sa stalo, už sa neodstane, tak ako mám príčinu odstrániť?
hlbkova psychoanalyza, psychoterapia (cize fundovany psycholog, pravidelne sedenia a hlavne ochota pozriet sa aj na tie bolestive a tazke veci, aj ked su z minulosti, alebo aktualne a sebareflexia)
Anorexia je iba dosledok. Musis odstranit priciny. Postupne sa zacnes potom aj liecit (myslim MA).
....a k psychologicke chodis? :)
