Bolo to asi pred ôsmimi rokmi, keď sme sa spoznali. Pracovali sme ako kolegovia v jednej reštaurácii. Už vtedy som začala k nemu niečo cítiť. No naše cesty sa rozišli, Roky plynuli. Nevedela som čo je s ním a ako sa má, Myslela som dosť často na neho aj keď som mala niekoho. Pred rokom a pol som si ho našla na facebooku. Začali sme si spolu písať a mala som taký pocit že neubehlo tolko rokov. Uvedomila som si že to čo som k nemu cítila že stále cítim. Túžila som sa s ním stretnúť. Zrazu z ničoho nič mi napísal že by sme mohli dať stretko . Stretli sme sa ešte v ten večer. Stretávali sme sa asi 3 mesiace. Boli sme len kamaráti. Zrazu mi napísal že ide na pohovor a pracoval by ako kuchar v Holandsku. Zobrali ho lebo jediný vedel prefektne nemecky. Povedal že tam bude pol roka. Bola som šťasná že niečo má, ale aj velmi smutná že zase ho tak dlho neuvidím. Povedal že sa mi ozve. Vypýtal si odo mňa adresu že mi napíše. Každý deň som pozerala či mi nenapýsal. Strácala som nádej. Za 6 mesiacov mi prišla sms a ja som zase bola šťasná. Napísal mi mail ako bolo v tom Holandsku. Znovu sme si začali písať. Zavolal ma do Budapešti kde bol práve vtedy na navšteve u babky. Išla som za ním lebo som ho chcela vidieť a byť s ním. Tam sme sa dali dokopy, Myslela že snívam a prebudím sa, no teraz viem že to není sen
Mám chlapa ktorého milujem najviac na svete.
No trápy ma jedna vec. V Holandsku ochorel, lebo mal stresy. Diagnostikovali mu hyperaktivitu. a mal nejaké depresie. teraz chodí k psychiatričke, berie silné lieky konkretne Seroquel XR. vela pije čo by nemal. A aj prespí aj 2 dni vkuse. Dohovárala som mu aj jeho mama no on je tvrdohlavý.
Pred týždňom som mu povedala to čo som asi nemala, že mi babka povedala aby som sa s nim rozišla ale som mu aj povedala že ja to nechcem, ale neviem čo si myslí. Po týždni sme sa stretli, Bolo všetko nadherné. Sme sa dohodli že dnes pojdeme skoro rano k jeho strykovi. No od predvčera večera má vypnutý mobil. Neviem čo si mám myslieť.
