Dcera ma odmieta

Oidipov komplex. Časom to prejde. Nebuď k nej násilná.

súhlasím s tým: "Tvoja dcera ma podla mna v zivote zmatok z toho, co zaziva a toto je jej cesta odporu a vyjadrenie nazoru."
To určite neber ako urážku. My všetci máme svoje slabé stránky, niečo kde sa nevieme ovládať, čo nemáme pod kontrolou, kde sa ešte musíme veľa naučiť. A keď máme detičky tak to najviac vyjde najavo. Alebo už aj predtým vo vzťahu.
Si ešte mladá baba, ak sa otvoríš tomu, že sa úprimne zamyslíš nad radou alebo názorom niekoho kto to myslí dobre, a zaujmeš postoj, že sa chceš poučiť zo svojich chýb, tak máš šancu byť víťaz.
Ver si, vyžaduj od seba viac, keď treba tak sa pokor. Zahoď hrdosť a sústreď sa na cieľ - to je zdravá, šťastná dcérka, so zdravým postojom k sebe a k ostatným ľuďom, so zrelou mamkou, ktorá jej pôjde príkladom.
Držím prsty!

Bezni ludia sa zoberu, maju deti a vychovavaju ich spolu a potom spolu zostarnu - to je aj moj pripad.
Vtedy su aj deti stastne a vacsinou nerobia velke problemy.
Tvoja dcera ma podla mna v zivote zmatok z toho, co zaziva a toto je jej cesta odporu a vyjadrenie nazoru. Tu ti nikto neporadi, mas prilis rozhadzany zivot, ale pochybujem, ze aj ked pojdes k odbornikovi, ze si z toho nieco zoberies...

jej správanie podľa mňa nie je v poriadku. Takto odmietať mamu a predtým ako keby druhého otca dlhšiu dobu to nie je len malý problém :(
Podľa mňa by si sa potrebovala poradiť s odborníkom, lebo tam treba nájsť príčinu toho a potom s tým niečo robiť a čím skôr tým lepšie.
Ozaj, nečakaj už, nepremýšľaj, vyhľadaj odborníka a nechaj si poradiť.
Deti väčšinou odpozorovali správanie dospelých. Tak možno má ona taký pocit, že raz ty niekoho chceš a raz ho posielaš preč a preto si aj ona myslí, že je to ok sa takto správať k blízkym. Dávaj si veľký pozor ako pred ňou rozprávaš, aký máš tón hlasu, ako reaguješ keď sa hneváš a podobne.

A ak máš pocit menejcennosti (podľa fotiek sa mi tak zdá) tak to je tiež dôležité na tom popracovať (ale správnym spôsobom) lebo to tiež veľmi ovplyvňuje tvoju dcérku. Ona to vníma všetko. Nevie to všetko pomenovať, ale vníma a kopíruje, preberá správanie, postoje k sebe a k druhým, atď...

cakam dieta s priatelom s kym inym?chcem sa rozist lebo ma sklamal a co robim take co bezny nerobia?nechapem!

Jeden je otec, druhy je s dcerou od 11 mesiacov - chces sa s nim rozist. Teraz cakas dalsie dieta s kym?
Ja viem, zle sa to pocuva, ale ak chces pomoct, musis sa nad sebou zamysliet. To co robis nerobia bezni ludia (slovo bezni som velmi zmiernil, aby som ta neurazil).
Ze cakas dalsie dieta nehovori absolutne nic o tvojej zodpovednosti - v tomto pripade praveze naopak.
Ja viem, ze ta rozculim, ale nechcem ti zle - ked sa opytats kohokolvek rozumneho, tak bude so mnou suhlasit. A viem tiez, ze si tvrdohlava a nedas si poradit a aj tak si pojdes vlastnou cestou, i ked v kutiku duse vies, ze to co robis nie je spravne, ale momentalne si to nechces pripustit - musis sa este poriadne popalit...

pocuvajma sem keby som taka tak necakam druhe dieta a kaslem na nu tak nerozpravaj a neposudzuj cloveka,len podla obrasku

no tak je pravda ze malo sa snou hram,ale venujem sa jej co sa tyka ucenia patri medzi najlepsich.chodime von a blaznime sa!velmi casto jej vravim ako ju lubim chvalim ju aka je sikovna.toto iste bolo asi pred rokom ked priatela odmietala uplne a teras mna.a podotykam priatel neni jej otec ale je s nou od jej 11mes a chce ho viac ako bio otca

jej správanie má určite koreň v tvojom správaní k nej a potom teda aj k tomu priateľovi.
Venovala si jej dostatok pozornosti? Hrali ste sa dosť spolu? Prípade iné veci ste robievalo často spolu? Povzbudzuješ ju alebo veľa kritizuješ? Žiarlila si na ňu? Hovorila si jej vždy, že ju ľúbiš a objala si ju?
Ak jej chýbal pocit tvojej lásky, a tvoj priateľ vedel ako jej vyjadriť lásku lepšie, tak sa nečudujem, že si našla k nemu rýchlo cestu. A teraz keď si naňho zlá tak ako keby si bola zlá aj na ňu.
Pred deťmi si dospelý nemajú nikdy riešiť svoje problémy!
Ty sa nemáš čo s priateľom pred ňou hádať, alebo ho urážať či byť naňho očividne nepríjemná. Ani si nevieš predstaviť, čo toto robí s deťmi keď v tom musia žiť. Vlastne postupne to zakúšaš.
To je tak, keď človek nejde do vzťahov zrelý a zodpovedný, potom si navarí na problémy a potom bezradný nevie čo ďalej. To by bolo fajn keby šlo len o dospelých, ale problém je, že deti potom musia platiť za hlúposť ich rodičov :(
Prepáč, nechcem byť na teba zlá, viem, že sa trápiš, ale potrebuješ sa trocha prebrať, dospieť a začať niesť zodpovednosť a žiť zodpovedne.
Zrejme sa potrebuješ dať dokopy. Tvoj priateľ monštrum asi nebude keď ho má dcérka tak rada. Skús sa úprimne pozrieť na to, kde všade robíš ty chyby a čo by si ty mala a mohla zlepšiť.
Každý potrebuje mať v živote niečo, čo nás osvieži, dodá energiu a dobrú náladu. Zisti čo je to u teba (ale musí to byť niečo čo je dostupné vždy a nie závislé od okolností alebo iných ľudí). (kniha, tanec, modlitba, prechádzka, rozhovor, film, spánok....) Zodpovedne nájdi niečo, čo ti dodá energiu lebo inak tie problémy nezvládneš.
A tak sa začni sústrediť na dcérku. Odpusť sebe aj jej a začni s ňou odznova. Všímaj si ju, spoznávaj, a daj jej cítiť tvoj záujem a bezpodmienečnú lásku. A tvoje problémy s priateľom nerieš pred ňou. Nauč sa sebakontrole.