Dobrý deň,
obraciam sa na Vás všetkých s prosbou o radu. Som s priateľom 2 a pol roka. Mám 17, on 18. Rozpadá sa nám to a je to mojou vinou. Nemám ani nikoho komu by som toto všetko mohla povedať, kto by ma pochopil (asi niekto taký hlúpy ako ja neexistuje). Skúsim to tu napísať, ale bude to trošku dlhé, tak Vás prosím aspoň niekoho o radu alebo odpoveď. Veľmi by mi to pomohlo...
Celý náš vzťah od začiatku držal nad vodou iba on. Ja som bola vždy utiahnutá, nikdy som sa nesnažila niečo pre neho spraviť, dokonca ani v sexe to nie je so mnou nič moc. On už odmieta nás držať a tváriť sa, že nič. Všetko mi vyčíta. Trvá to už vyše roka, ale neopustil ma. Ja som veľakrát povedala a myslela si veci, ktoré ľutujem a ktoré mu ublížili. Ja sa neviem spamätať, aj keď mu to stále sľúbim a myslím si, že budem iná, že budem normálna ako každé iné dievča, trochu sa usmejem, budem sa zabávať, že zabavím jeho. No bohužiaľ sa tak nikdy nestalo. Teraz je preč už vyše dva týždne v Taliansku a bolo to už naozaj zlé, že sa mi deň neozval a ja som myslela, že sa to všetko urovná. Ozval sa mi nakoniec a porozprávali sme sa, no ja som čakala, že aj keď mi síce absolútne neverí, že nebude robiť to, čo robil. Stále mi dáva najavo a dosť nepekne všetko, čo som robila. Napríklad chcela som ho vidieť na skype a nechával sa presviedčať asi tak polhodinu a stále ma odfajčoval rečami typu - načo ma chceš vidieť,veď sa som škaredý buzer*** , čo mám ja z toho, daj mi dôvod prečo sa ti mám ukázať, ja nechcem aby si ma videla atď...Potom keď sa mi konečne ukázal, tak som už bola samozrejme smutná, ako on hovorí ,,zase som umierala'', neusmiala som sa, nič nepovedala. Proste ja nemám žiadne sebavedomie a pri ňom detto a chcem sa toho zbaviť konečne..Pre neho som v podstate trápna, nejak narušená, nenormálna..takisto vôbec mu nie je vtipné, čo hovorím a väčšina toho, čo hovorí on nie je vtipné mne. Napríklad keby mu poviem, na čom sa smejeme v škole a aké hlúposti vymýšľame atď, pravdepodobne by ma vysmial. A okrem toho, pri ňom sa nedokážem uvoľniť, ak nemá náladu a nesmeje sa. Ak nemá náladu, je odmeraný, na nič neodpovedá poriadne, ja som automaticky už v koncoch. Predtým ma veľakrát odmietol, keď som ho chcela urobiť, jemu sa to nepáčilo, dokonca mi povedal, ako to chce, ale ja som nikdy nespravila tak ako to chcel on a pritom, keď on sa staral o mňa a keď sme sa milovali, vždy sa snažil ako vedel..Snažil sa robiť všelijaké veci, aby som pochopila. Včera mi z nervov poslal fotku nejakých dievčat čo išli po ulici, keď mi odpovedal na otázku kde bol. Alebo dnes mi písal že ide s kamarátmi do mesta za dievčatami, že sa aspoň raz za čas zabaví a bude sranda. Alebo mi stále rozpráva, ako by chcel mať dievča, ako má jeho spolužiak a podobné veci...
Ak to potrvá ešte chvíľu všetko sa skončí. Už teraz je to všetko na hranici a stačí malé postrčenie a navždy sa to všetko pominie, prosím poraďte mi, ako sa mám prekonať? Ako mám prekonať ten strach? Ako sa mám stať zábavnou a normálnou zo sekundy na sekundu? Trvá to všetko VYŠE ROKA a ja som sa nedokázala zmeniť, ale teraz mi to už naozaj vadí a nenávidím sa za to. Prosím, ak by sa dalo napíšte mi Váš mail. Hodilo by sa mi porozprávať možno s niekým, kto má viac skúseností. S niekým starším..
Jeho to už nebaví a ani mňa. On už nechce počúvať dookola tie isté výhovorky a môj plač. Lebo je to asi jediné, čo robím..Snažím sa prekonať sa, no stále zlyhám..
