Ahojte. Momentálne som vo svojom druhom vzťahu. Zo začiatku som si myslela, že je všetko dokonalé, potom prišli starosti, viac sme sa obaja zoznámili, čiže sem tam aj hádky prišli, niekedy viac, niekedy menej. Problém bol vždy ten istý. Priateľ je moc výbušný. Hneď všetko berie moc vážne, čo mu poviem, chytá amoky hnevu, a vtedy mi je naozaj schopný povedať čokolvek...Tiež má problémy s rodinou, a sa mi priznal, že nie raz, keď ho oni nejako nahnevali, boli problémy, tak si to na mne vybúril :/...a tiež sa mi neraz priznal, že to čo mi urobil, alebo povedal, urobil z hnevu, aby som bola nahnevaná aj ja...proste uplne malichernosti...
Už spolu tiež bývame. A neraz mi urobil, že ak sa nahneval, tak dostal ten amok, bol ako nepríčetný a balil si veci, že ide spať preč...
Momentálne sa to znova zopakovalo. Takto pred vianocami, čo mi je moc ľúto :(. A pritom ja mám tak rada to čaro vianoc...Tak na mňa prichádzajú myšlienky typu, či je to ten pravý chlap pre mňa. Moc ho milujem. Neraz som sa obetovala prenho vo viacerých smeroch. Všetko preňho urobím. Veľmi som šťastná s ním. No keď príde tento skrat...a plus tá jeho rodina...ROzmýšlam, či to nemám radšej ukončiť a venovať sa samej sebe, učiť sa, pracovať, keďže zachvílu končím VŠ a mám dosť plánov...Ale bojím sa. Je jediný chlap, ktorý ma tak zaujal, pritahol si ma, a vôbec si neviem predstaviť, či by som si lepšieho, alebo jemu podobnému bez tých amokov a takej rodiny akurát našla :(. Vopreď dakujem za rady.
