Nemám nikoho a ten hrozný sviatok sa blíži. Čo budem robiť. Každý kto niekoho má niekam ide. Zo všetkých strán na nás útočí ten blbý americký sviatok. V telke pôjdu samé slaďakové filmy, v rádiach budú ako každý rok hrať cukričkové piesne, kuknem do reklamných letákov tam samé srdcia od ružových až po sýtočervené, v obchodných domoch tiež samé srdcia a z každej strany na mňa kričí Valentín, samé čokolády osrdcované, plyšáky od výmyslu sveta, prezrvatívy v srdcovom balení, v letákoch samé akcie na Valentínske večierky, posedenia, plesy. Mám pocit že v sobotu to na mňa doľahne naplno. Ja ani kamoš nikoho nemáme. Aj by sme šli v sobotu niekam sadnúť ale tie zaľúbené páry sledovať a my ako dvaja buzíci by sme medzi nimi boli. Každý kto niekoho má sa mi len chváli čo v sobotu chystajú a čo kupujú. Ide mi to strašne na nervy. Robiť z toho také haló. Prečo všetci tomu tak podľahli? To musíme brať všetko nové od američanov a papagáje po nich opakujeme. Prečo reštiky, média a obchody neberú ohľad na nás osamelých ktorí nemáme šťastie v láske alebo len jednoducho nechceme? Musia nás s tým otravovať na každom kroku? To aby som sa v sobotu nadopoval antidepresivami. Naša suseda s frajerom si ešte aj auto vyzdobili ružovými srdiečkami. V meste u nás sa bude ešte aj konať hromadné bozkávanie párov. Ako prečo sa všetci zameriavajú v ten deň na zaľúbencov? Najradšej by som sa spakoval na opustený ostrov. Neznášam tento sviatok. Mám 29 a cítím sa ako zbitý pes ktorého prestal baviť život.
Ako prežiť Valentína bez duševnej ujmy?
Prečo to tak prežívaš. Ja tiež nikoho nemám, ale nebudem stresovať kôli Valentínu. Načo to riešiš, načo si to všímaš preboha. A šak nech sa bozkávajú, nech si lepia srdiečka na autá, nech si to kludne nalepia aj na čelo. Robíš z toho strašnú vedu. Trochu tým zalúbencom dopraj šťastia, veď možno už o rok takto si srdiečka lepiť nebudú. Lenže mám pocit, že tvoj komentár sa netýka len toho jedného sviatku. Ty máš jednoducho blbý deň, alebo blbý celý život tak to zvalíš na Valentín, lebo ti pripomína, že nikoho nemáš.Ja tiež nemám dokonalý život, nič sa mi poriadne nedarí, furt niečo pokazím a nikto nemá o mňa záujem, ale ja to už neberme vážne. Jednoducho prestaň svet brať vážne a veľmi ti odlahne.
s kamošom môžete ísť niekam do krčmy, pochybujem, že tam budú len samé páriky.
a nerieš to tak, chápem, že ťa trápi, že si sám, ale také myšlienky, aké si tu prezentoval, nikam nevedú, skôr svojou negativitou ešte od seba ľudí odháňaš. píšeš, že je to blbý americký sviatok - tak prečo sa tým tak necháš vytáčať, nejakým blbým sviatkom? btw. mňa tiež trocha otravuje tá reklama, gýčovitosť a srdiečka snáď už aj na toaleťáku, ale pointa sviatku je trochu inde a tá je krásna. tak sa radšej usmej a ver tomu, že raz aj ty ho budeš mať s kým stráviť - pokojne bez infantilností a srdiečok, ale zato s milovanou osobou, len tak, spolu :-) ktovie, možno už budúci rok
Skus byt radsej menej zavistlivy zufalec ktory pre vlastnu neschopnost pluje na cely svet.. A Valentin je nahodou pekny sviatok, snad to raz aj ty pochopis.
zaujimave, ako vzletne sa da vyjadrit skutocnost, ze si sam a vadi ti to.
to akoze ludia, co niekoho maju, sa teraz maju posrat z toho, ze tebe vadia cokoladove srdiecka?
ved valentin je pekny sviatok, ved oslavuje lasku medzi ludmi, prave tu lasku, po ktorej tak tuzis aj ty.
neodsudzuj to, skodi ti to
robite ako by bol valentin dajaky extrem statny sviatok alebo co. boze zamyslite sa nad sebou ako to rozmyslate! robite tu vela kriky pre nic
Ked mas na nic zivot nie je to chyba inych ale tvoja. To ze sa nevies z niecoho tesit alebo respektive sa nad nieco povzniest je tvoj problem. Zajdi na k psychiatrovi a porozmyslaj o svojom pristupe a k postoji k zivotu. Za to ako zijes mozes sama/sam.
fuha, ked to citam, tak rozmyslam, ci ma viac uvidvuje, ze niekto moze byt az tak frustrovany z toho, ze nema frajerku, alebo ze niekto moze byt tak ovplyvneny mediami. Tvoj problem nie je Valentyn, ale tvoje nahliadanie na svet. Vidis len negativa, zavidis ludom to, co ty momentalne nemas, nevies zit sam so sebou, moc ti zalezi na mienke okolia a sam spadas medzi tych konzumnych ludi, ktori nejaky americky sviatok prilis prezivaju, pozeras TV a pocuvas radio. Takto nebudes nikdy stastny. To je asi aj dovod, preco si sam.
Ahoj nikohonemám
Spomaľ :)
Všimni si svoje myšlienky :
"nikohonemám"
"Ako prežiť Valentína bez duševnej ujmy?"
"Čo budem robiť"
"Prečo všetci tomu tak podľahli."
"To aby som sa v sobotu nadopoval antidepresivami"
"Aj by sme šli v sobotu niekam sadnúť ale tie zaľúbené páry sledovať a my ako dvaja buzíci by sme medzi nimi boli".
Týmito myšlienkovými schémami sa ničíš.
Keď spomalíš, všimneš si ako sa k sebe správaš. Všimneš si svoje vlastné vnemy.
Každá sekunda je život odznova. Ďalšia sekunda je život odznova. Ďalšia sekunda je život odznova.
Spýtaj sa seba, čo máš rád a čo by si rád robil :)
Tak vedome tvoríš čo chceš.
Nasleduj sa :)
(ukážem to na príklade, žeby si chcel vziať známu na večeru : V mysli:
"zavolam jej a spytam sa".
"ona aj tak nepojde" - počkať, touto myšlienkou do seba utocim
"rad by som išiel do tej restauracie ale urcite maju uz plno - počkať, touto myšlienkou do seba utocim, skusim tam zavolať.
zavoláš jej, ona povie že má iný program.
"som somár načo som jej volal aj tak som vedel že nepojde" - počkať, touto myšlienkou do seba utocim.
tým že do seba nevedome útočiš potom nachádzaš svoje prejavy-svoju produkciu (nepríjemnosti). je to akoby si napisal na papier "som tucny". a potom si precitas ten papier a napadne ta to brat ako dokaz "aha som tucny, je to pravda aj tento papier to tvrdi". zase napises na papier "som tucny, lebo som to nasiel na papieri" atd atd je to bludny kruh, nevedome opakovanie..
Veľa šťastia a radosti do života prajem :)
nikohonemám, kombinácia intenzívnej osamelosti a vysokej dávky valentínskeho gýču môže byť naozaj nebezpečná. Najmä pre človeka, ktorý vníma svoj život a jeho momentálny zmysel iba cez optiku vzťahov s druhými ľuďmi.
Pozri, som 28 ročná žena, za sebou mám viacero viac či menej úspešných vzťahov. V mojom živote boli horšie i lepšie obdobia. Nikdy mi však nenapadlo determinovať svoje šťastie tým, že "niekoho cudzieho mám". Mám predsa seba, ja som prvý a posledný človek, pri ktorom vždy skončím. Ak život človeka nadobúda zmysel len vtedy, ak s niekým je, tak ten život sám o sebe veľký zmysel nemá. Je ako želé, ktoré nadobúda tvar podľa formy.
Píšem ti to, lebo vidím, že túžiš s niekým byť, mať ho rád, byť preňho mnohým. Ale z toho, čo si napísal mi akosi nevyplýva, čím si pre seba ty. Okrem osamelého človeka.
