Mam cerstvych 18 a pred dvoma rokmi som zazila nieco co dokaze pochopit len niekto kto to zazil. Moja dostojnost je v troskach...nenavidim sa. Cely zivot mam pred sebou a mam pocit ze nic nema zmysel. Pred tym incidentom som sa o seba ukazkovo starala, chodila do posilnovni, uzivala si velku pozornost chalanov a muzov, pekne sa obliekala...Teraz nosim oblecenie ktore co najviac zakryva, vyrazne som schudla a kazdy pohlad muza ma boli. Neodvazim sa to povedat nikomu...otec by sa na mna z vysoka vykaslal a moja nevlastna mama je mrcha ktora by to istotne pouzila proti mne...nenavidime sa, pred mojo zivotnou traumou sme neustale spolu superili...kedze ma 28 a chce byt vzdy ta najdokonalejsia zena v okoli...a teraz je cela spokojna ze je zo mna troska a ona je na vyslni...Prosim poradte mi ako sa s tym vyrovnat a zacat znovu zit...
Znasilnena
nepremeskaj krasny obdobie mladosti tym ze sa budes spravat a obliekat ako stara baba alebo mniska zahalujuca kazdu cast svojho tela. Nevravim ze mas nosit minisukne a velke vystrihy ako ku*va ale pekne sa obliekat nieje zle. Zato ze ta nejaky dement obtazoval alebo znasilnil teraz nemusit do konca svojho zivota potlacat svoju zenskost a krasu. Mala som jednu spoluziacku na strednej ktoru tiez takmer znasilnili a pomoc prisla v pravej chvili. Po tom incidente sa zacala zahalovat, nosila len dlhe nohavice, dlhe sukne az po clenky, vystrihy mala az ku krku aj v lete, ostrihala si vlasy na kratko a prestala sa licit. Uplne potlacala svoju zenskost, stratila smrnc, stratila chut byt zenou a byt pekna. Potom zacala navstevovat psychologicku a to jej po par niekolkomesacnych sedeniach vratila chut starat sa o seba a byt zenou. Musis to dostat zo seba von.
všimla som si cukrovkár,že rozdávate "fakt skvelé rady",len poúčate..zbytočne, no dievča spravila si chybu,že si nešla na políciu a neriešila si to právnou cestou, radím ti na to zabudnúť a ísť dalej, žiť normálne , obliekaj si ,čo chceš ,žijeme v slobodnej krajine!cukrovkar. Každá žena sa potrebuje cítiť pekne a sexy. No žiaľ existujú uchýlovia,od ktorých rýchlo preč! žiaľ každý druhý muž je uchýl teda myslí na sex len čo vidí peknú oblečenú v šatočkách,ale to neznamená,že nemôže chodiť oblečená pekne a chodiť do spoločnosti, radím ti pracuj, pekne sa obliekaj,chod von s kamoškami,možno si časom nájdeš partnera teraz potrebuješ kamošky a rodinu zdover sa im zabudni na to zabavaj sa a ži dalej !!a davaj si na seba sakra pozor vonku chod vzdy s niekym :)papa veľa šťastia
Počúvni tie 2 rady,sama si s tým neporadíš,musíš o tom hovoriť,dostať to von zo seba.Chlapík mal byť v base,nebola si plnoletá.Potrebuješ odbornú pomoc,aby Ťa to fyzicky aj psychicky nepoložilo,aby si v budúcnosti mohla nadviazať vzťah s mužom.
no, poviem ti jak som to mala ja. tiez som nosila oblecenie co ma zakryvalo, ze dlhu volnu suknu a tak, sveter ku krku, vsetci chlapi kkti... ale to obdobie nastastie uz preslo. ale trvalo to velmi dlho. a inak, ja som tiez nikomu nikdy nic nepovedala, len v naznakoch naj kamoske a mame, ale nie podrobnosti. ale este predtym, sama som si nasla psychiatricku (nikto o tom nevedel, ze sa tam chystam, som si nasla v inom meste, zenu a objednala sa, lebo som mala tazke depky, potom az ked som sa vratila z prvej navstevy som to povedala mame, ze som zacala k nej chodit, ale nepovedala som skutocny dovod, len taky okrajovy, ze depky). cize, pokojne chod k psycho, nikoho sa nic nepytaj. no a dva roky som brala lieky ale len ma utlmovali, vtedy mi to pomohlo, dorobila som si skolu a tak, potom som ich vysadila. a neskor som sa objednala k psychologicke, ale bola som len na jednom sedeni, zatial som nepocitovala, ze sa mi chce pokracovat, ze to potrebujem. teraz uz idem na to inak, meditacie, nejake veci zo psychoterapie, uz som relativne ok, aj sa zas obliekam ako sa mne paci, aj randim, ale frajera furt nemam, sa mi nechcelo nejak blizsie riesit zatim, ale aj na tom pracujem
nerozumiem, preco si myslis, ze by si u oca skoncila, naopak, ak ste mali fajn vztah, tak by ta isto podporil, tomu ver, mas len sama v sebe blbe myslienky, ale ries to cim skor, lebo si tym mozes aj autoimunitnu chorobu privodit, tou nenavistou voci sebe, viem o com pisem. teraz sa mam uz rada, velmi rada ale dakedy som sa nenavidela az som z toho aj fyzicke problemy mala, takze to nepodcenuj, ale vzchop sa, chod k psychologicke a to cim skor, radim ti, objednaj sa, do ineho mesta ked chces, je to platene poistovnou, ked pojdes ku statnej, nikto sa nic nedozvie ked nechces
Ako sa to stalo?
Zájdi k psychológovi,musíš sa pozbierať začni zase chodiť do posilky a daj sa dokopy.Mlada baba si caka ta toho vela dobreho kaslat na nejako chuja co nevie udrzat vtaka v nohaviciach.
