Zavist v rodine

Adr1a - dakujem za odpoved.
Jajaa - asi s tym nie si moc zmierena, ked pises, ze z duse prajes, ale mas bolest v srdci a nevies sa s tym zmierit. Co sa tyka ziskavania financii - niekto je vpraci od-do a place, ze malo zaraba a niekto riskuje, podnika, berie si uvery, zamestnava ludi a robi aj v nedelu, ak je treba. Ja nikoho neodsudzujem, hlavne je totiz byt stastny, nie mat peniaze - lutujem ludi, ktori toto nedokazu pochopit. Co by ta urobilo stastnou, aby si nemala bolest v srdci? Keby sa ta opytali, ci ti maju nejako pomoct? Alebo ti dat peniaze? Alebo ti nieco kupit? Alebo ta maju zamestnat u nich ak je to mozne? Lebo my sme ponukli pracu svagrinej u nas a nechceli sme jej dat plat ako beznemu zamestnancovi, ale sme jej ponukli priamo podiel na zisku, s tym, ze treba k tomu primerane makat tak ako my, ale ked to vyskusala, tak to po par dnoch vzdala. Velmi by ma zaujimal tvoj nazor, lebo si presne na tej strane ako svagrovci.

V niektorom príspevku nižšie som si všimla, že niekto spomenul, že si ty bohatstvo zaslúžiš a nie je to teda náhoda, že máš veľa financií. To je fakt blbosť, pretože v živote sa nedejú človeku len veci, ktoré si zaslúži. Koľko ľudí by si zaslúžilo mať sa finančne dobre a žijú z ruky do úst. Moja vlastná skúsenosť je taká, že kým jedna časť mojej širšej rodiny je veľmi dobre finančne zabezpečená, kým my ako-tak prežívame a nie je ľahké sa s tým zmieriť keď to od detstva vidíš. To je ľahké zaškatuľkovať človeka, že on závidí, on je ten zlý, neprajník atď. Z duše im prajem, aby sa im darilo, ale tá bolesť v mojom srdci ostáva, nie je ľahké sa s tým zmieriť.

Ahoj uspesny.
Neviem, co ti tu pisu a radia ostatni. Ja ti napisem svoj nazor. Zavist u inych nezmenis. Hlavne na slovensku je to zial typicka vlastnost. Lebo existuje aj pozitivna "zavist". A to, ked funguje ako starter a motivacny faktor. Ze clovek chce sam uspesne dosiahnut iste maxima ktore si stanovi..sport vzdelanie praca atd alebo tie majetkove stranky zivota. Pozri. Podla toho co pises, si normalny. Lebo niekoho peniaze pokazia. Nevie zrazu kde je sever a tak. Ale ty vies, o com je zivot, uznavas spravne zrele hodnoty priority zasady principy atd. Tvoj svagor to proste neustal nezvladol. Ako chlap (hlava rodiny) mozno tiez by chcel svojej rodine (zene detom atd) zabezpecit take tie vyhody ako sa dari tebe. Ist na podobnu dovolenku ako ste boli vy, kupit si mozno tiez take auta, dovolit si luxus a ine. Pytas sa ako sa mas spravat voci nemu, voci ostatnym. Viesco? Bud taky aky si, ako vzdy. Normalny slusny mily. Nehraj sa na nic co nie si. Povznes sa nad to, nerozmazavaj to, neotvaraj neries. Ak s tym nezacne on ci ini. Ale co chcete vlastne riesit? Nie je co. Na slovensku je to ukazovanie sa, davanie najavo okoliu co-kto ma zretelnejsie nez vonku. Ale to zas neznamena ze mas zacat jazdit na "trabante" byvat v podnajme ai. Zite ako doteraz, normalne a ziadne vyvysovanie no ani ponizovanie. "Problem" maju ini..nie vy

Anjelik dakujem za pekny prispevok:D
L Marika, neradis im dobre, oni su doma kde su, okrem svagra , ktory nezvlada, ze sa maju dobre nemaju s inymi nejaky zavazny problem. Ak by sa aj odstahovali, vzdy sa v okoli ci uz v praci, alebo v susedstve najdu ludia, ktori su natom financne horsie ako oni a budu im zavidiet a ohovarat, lebo nic ine nevedia a moze to byt este horsie ako s tym svagrom. Ako pise anjelik, treba sa naucit takymto ludom nepodliehat, lebo takych je naozaj vsade kopa a chovat sa normalne. Vychvalovanie znamym neznamym na socialnych sietach, nuz aj taki su, ze potrebuju obdiv, ale myslim, ze zakladatelka temy je dost rozumna a citliva a k takym nepatri ani jej blizka rodina, aby sa potrebovala prezentovat materialnymi vecami, lebo su to len veci a myslim, ze ona pozna prave hodnoty v zivote , napriek tomu, ze sa ma dobre, nepodlahla mamonu. Uzivat si svoje peniaze nie je ziadny hriech, dolezite je, aky clovek je, ci v nom je ludskost v pravom zmysle slova..

Ja za jednoznacne najhorsiu vlastnost povazujem ludsku zavist, nech uz je mierena na kohokolvek pre cokolvek. Ked som bola mala a rodicia ma v ramci rodinnej tradicie dali na nabozenstvo, aby babicky srdcovy infarkt nedostali, tak sme sa tam ucili, ze zavist patri medzi sedem hlavnych hriechov, bola som tretiacka na ZS a uz vtedy som chapala, preco. Ale keby som tu Bibliu napisala ja, tak by som ZAVIST oznacila za ten uplne najhlavnejsi zo vsetkych hriechov a za jednoznacne, ale jednoznacne najvacsie zlo. Ja majetok sice nemam, jedinym mojim majetkom su zubne implantaty a dlhy na krku, ale so zavistou som sa uz mnohokrat stretla tiez a zavidelo sa mi nieco ine... Ale zle zazitky so zavistlivymi ludmi tu dopodrobna rozpisovat nebudem, napisala som ich uz dost v inych temach. Uspesny, ak nahodou pracujes ako sef vo firme a mas pod sebou ludi, tak nech ti je nad slnko jasnejsie, ze najlepsi zamestnanec je ten, ktory je najviac ohovarany (najma ak je to pekna a mudra zena), najhorsi je ten, ktory najcastejsie ohovara, lebo ohovara intrigami a klamstvami a pravdu ani len nevydychne. Kazdy, kto ohovara casto (viackrat za den), ohovara tak, ze klame, cize intriguje. Ak ale niekto ohovara ineho iba velmi zriedkavo, napriklad raz za rok, je iste, ze hovori pravdu. Zavistlivi ludia tuzia po povyseni a po kariere az tak velmi, ze na ceste za svojou vlastnou karierou su ochotni ist aj cez mrtvoly, vystvat z kolektivu prave toho najlepsieho zamestnanca, akymkolvek sposobom, klamstvami, intrigami, ohovaracami, sikanovanim... lebo mu zavidia, ze prave on je ten najsikovnejsi a vzdy sa im to aj podari. Pisem ti to preto, aby si pochopil, co dokaze ludska zavist a aby si neprepustal zamestnancov, ktori su najviac ohovarani, lebo je vysoka pravdepodobnost, ze prave oni su ti najlepsi. Posli do prdele radsej tych, ktori ohovaraju najcastejsie, lebo klamar a intrigan si nezasluzi podla spravodlivosti nic ine, ako byt vyhodeny z roboty. MOzno si niekto, koho si v minulosti zo zamestnania prepustil, hoci bol aj najlepsi, lebo sa stal obetou intrig a ohovaraciek, v duchu velmi zelal, aby si sa so zavistou stretol aj ty sam a myslienky maju velku silu, tak sa mu to aj podarilo.
Co a tyka tvojho svagra, nie si ani zdaleka jediny, ktory ma problemy s rodinou a s pribuzenstvom. Zavist a nevrazivost medzi bratmi, sestrami svagrovcami je uz v sucasnosti uplne bezna, ono hovori sa sice, ze najradsej by si mal mat svojich rodinnych prislusnikov, ale velka vacsina ludi, ktorych poznam, nemaju svojich surodencov moc "v laske". Byt sucastou dobrej a sudrznej rodiny, kde tajomstva zostavaju tajomstvami a nevytrubuju sa do sveta a kde su brat s bratom/sestra so sestrou najlepsimi kamaratmi/kamaratkami je skor zriedkavo sa vyskytujuca vynimka potvrdzujuca pravidlo, ako sa hovori. Ja mam tiez viacerych surodencov a ani v nasej rodine neboli vztahy uplne idealne a ani nebudu, ale katastrofa to zase nie je. Najlepsie bude, ak zmiznes zo zivota svojho svagra a nebudes sa s nim uz stykat, budes sa mu vyhybat. Nie si ani zdaleka jediny slusne sa k ludom chovajuci clovek, ktory je zavistlivymi ludmi nenavideny. Ak aj niekedy budete mat nejake rodinne stretko, oklam svagra, ze ste na ziadnej dovolenke neboli a do dediny pricestujte radsej autobusom, aby ste svojim novym autickom nepritahovali pohlady zavistlivych dedincanov. Ked sa vas opyta, kde mate auto, povedz, ze sa vam pokazilo, ze ksefty nejdu, ze firme sa nedari, proste ho oklam. Ja som mala chorobne zavistlivu kamaratku, ktora si zo zavisti, ze preco nie je taka bohata ako herci z Hollywoodu, ako slovenski politici, ako vrcholovi sportovci... denno-denne nad zachodovou misou vlasy trhala, takout formou sebaposkodzovania trpela a odbornu pomoc nevyhladala, s nou som si denne pisala e-maily, pisali sme si na FB, a podobne a povazovala som ju za jednu z naj kamosiek. Vzdy, ked sme sa na istu dobu odmlcali, dobre sa mi darilo, mala som slusnu pracu v zahranici a dobre som zarabala, bola som stastna. Vzdy, ked sme si zacali intenzivnejsie pisat, ze ona vedela, kde som a co robim, akoby zazrakom sa zrazu behom par tyzdnov udialo tolko zlych veci, ze ja, ktora som bola nohami vzdy pevne na zemi a tvrda realistka, som zrazu zacala verit, ze existuje kliatba a akonahle som dotycnu osobu zo svojho zivota definitivne vymazala, znovu sa mi zacalo dobre darit, samozrejme som ju oklamala, lebo keby som jej povedala pravdu, kto vie, s kolkymi uvermi a dlhmi na krku by som skoncila niekde vo vazeni pre neschopnost splacat??? Hlavne, ze je zly clovek z mojho zivota prec. Ak mozes, odstahuj sa s rodinou do ineho mesta, na nejake narodeninove oslavy pozvi radsej kamaratov z tvojej spolocenskej vrstvy, pripadne este bohatsich, lebo ti su ako ty a tvoje prijmy ti nezavidia... Pred chudobnymi ludmi nespominaj skutocnu vysku svojho prijmu, radsej povedz, ze zarabas menej, vyhnes sa zavisti. Ked pojdete do 5 hviezdickoveho hotela, oklam ludi, ze ste boli v trojhviezdickovom a ze nemas fotky, lebo sa vam stratil fotoaparat... Fotky ukaz len tym, ktori patria do tvojej spolocenskej vrstvy, ini ti budu zvidiet a je jedno, ci je to svagor, sestra, ktokolvek... Decka si vychovaj tak, aby fotky z drahych dovoleniek nedavali na FB, taketo veci patria do sukromia. O aute povedz, ze bolo starsie a ojazdene, ono je len v takom zachovalom stave, ze vyzera ako nove... Ja viem, ze klamat sa nema, ale niekedy je klamstvo jedinou sancou, ako sa vyhnut zavisti.

Ale nie. :o) Len ako som písala, jedna vec je byť dobrý, alebo si to aspoň o sebe myslieť a druhá vec je byť silným aj vo svete zla. Že si prestala ľuďom dôverovať predsa neznamená, že si sa stala zlou. :o) Alebo aj braček. Len je tvoja sila ešte príliš malá, aby si odolala práve tomu zlému. A tak to riešiš útekom, sama k sebe, možno k zvieratkám. Tie ešte neprišli na to, že najlepším pokrmom je práve *duša*. To znamená, duševné prejavy toho druhého. Práve to lovia tí zlí. :o))) Našu krásnu, sladkú a nevinnú dušičku. A my teliatka im ju dávame, lebo nás nikto neučil, že predsa nemusíme reagovať. :o) Netráp sa tým, či si zlá alebo dobrá...len sa snaž dať druhým to, čo chceš, aby sa ti vrátilo. Na to potrebuješ mať silu a tú práve premrhávaš úvahami, že ako ti mohli tak ubližovať. Nuž, mohli. Lebo si to dovolila vlastnou nevedomosťou. Teraz si už väčšia a múdrejšia, tak im to nevracaj, ale naopak, ukáž, že máš naviac. Na sebaovládanie. Na sebaovládanie v každej situácii. Proste, nepustíš šťavu a zostane pre teba na obranu. A na normálne zhodnotenie toho, čo sa deje. Netreba kŕmiť hladné hyeny, treba im ukázať, ako prežiť aj bez toho, aby museli žrať *mršiny*. Lebo tými sú naše strachy, zúfalstvá, beznádeje, smútky... a ostatné stavy už vieš. :o)

anjelik, super si to opísala pochopenie "zla a dobra", ak na tejto úrovni človek takto dokáže pochopiť fungovanie samotného bytia, tak nájde človek svoj pokoj, harmóniu a zmysel života

anjelik, to co vravis dava zmysel. Avsak u mna je to akosi opacne. Najprv som mala rada ludi, a sice som ich nechapala, mala som ich rada az to vsetko prislo k tomu ze uz viac inlinujem k inym bytostiam prirody. Ak teda aj ludia sa k nim rataju. Zlo sa mi vzdy hnusilo a protivilo. Ale to co sa ma bezprostredne dotklo, zanechalo stopu. U brata to mozem vidiet tiez. Bol kedysi plny lasky. Ziarila mu z oci a postupne je presne pravy opak toho aky bol. Chces vlastne tym naznacit, ze sme sa akoby vratili naspat vo vyvoji, ze sme sa nechali stiahnut na dno zlom v druhych ludoch?
Mozno pochadzam z rodu velmi egoistickych ludi, inak si to ani neviem uz vysvetlit. Ale toto by sedelo...:D

Lucka, osobne si myslím, že nie, nevyberáme, lebo isto by sme si vybrali niečo menej bolestivé. :o)))
Tak asi sú tri štádiá vývinu. Prvým je spoznať zlo. Druhým spoznať dobro. A tým posledným, pochopiť jedno aj druhé. Ľudia dobrí, citliví a láskaví boli tiež niekedy zlí, ale časom a vývinom zistili, že už nie sú schopní ďalej druhým ubližovať. Pretože zažili, ako to bolí. Nie sú ďalej schopní to robiť druhým. Lenže, žijú ďalej vo svete zla, kde sú tí druhí ešte stále v roli tých zlých a bezohľadných. Tak majú potom tí dobrí a láskaví šancu pochopiť..jednak svoje dobro, jednak zlo tých druhých. A iba tým, že to pochopia, prečo im druhí ubližujú, ako sa naučiť brániť, iba tak sa posunú ďalej. Pretože Lucka, ovládneš len to, čo pochopíš. A to je jednak to dobro v tebe, ale aj to zlo. Musíš sa stále učiť..zbytočne nereagovať, pretože tým strácaš vlastnú silu. Neznamená to byť bezcitná. Len sa naučiť zbytočne negenerovať v sebe smútok, strach, zúfalsto, beznádej, a následne to premeniť na hnev. To všetko totiž zastiera jasný pohľad na situáciu. A tak potom nedokážeš uvažovať jasne, ale naopak, uvažuješ cez závoj vlastných emócií. :o) Keď sa cítiš ublížená a nepochopená, a v konečnom dôsledku to speje k pocitu slabosti a to je priama cesta k depresii, ako sa aj inak nazýva pokles sily života. A začalo to len a len u teba, nie v nebi, nie v pekle, nie u suseda, nie u švagra. Tí mohli len ponúknuť vlastnú sračku, ten, kto po nej skočil a v nej skončil, si ty. ;o)

anjlik, len sa chcem spytat, preco je to tak, ze prave ti dobri a citlivi ludia ktori sa snazia kazdemu pomahat aj v mojom okoli maju dost tazke osudy a vela ludi chamtivcov bez chrbtovej kosti , ktorym nic nie je svate kradnu dalej, uzivaju si na ukor inych , na nikoho neberu ohlad a maju ego ako majsti sveta a nikdy svoju ubohost nepochopia, vyberame si snad este pred narodenim taketo zivoty??