Kamoska si ma "vyhodila" z friends na fb

ja nemam viac casu, skor ide o to, ze ked som tuto situaciu povedala, sestre, priatelovi, inej kamoske (ja tieto problemy mam s nou roky), tak nik mi neporadil, lebo oni nemaju taku "kamosku" co nevie byt sama a nenacucana na nejakej osobe. proste nemam od koho mat rady ako sa zachovat. teraz ma to ale donutilo k tomu, ze ak sa mi ona ozve a bude chciet este kontakt, tak jej uprimne poviem (aj ked ju to rani), ze ake budu pravidla a ze sa nemusime vidat tak casto a podobne. proste. zlyhala som, ze som jej to nevykricala uz o dost skor. a tymto pride ona postupne o kazdeho (lebo jej to hovoria ja frajeri, ini ludia a ja jedina som mlcala, lenjemne naznacovala, ze robi chyby a mala som jej to povedat ako kamoska naplno...)

proste je urazena, ranila si jej city, tak si povedala ze ked o nu nestojis tak ta vyhodila a caka zrejme ze sa jej budes doprosovat...
mozno sa casom zmeni a uvedomi sa ale mozno nie..znie to trochu ako hranicna porucha osobnosti. tak bud musis stanovit hranice ktore vam budu obom vyhovovat alebo proste prerus kontakt...nema zmysel udrziavat kamaratstvo ktore vas obe len nici

Asi tebe chýba ona viac ako ty jej. Ty o tom vkuse vypisuješ a ona ťa vyhodila z fb, takže zrejme jej veľmi ani nechýbaš.
Ty vypisuješ, ona nie, tak potom, ktorá z vás má viac času?

ano ano, to som ani nespomenula, z mi robila to iste, este ako na ZS - povedala som NIE NEJDEM VON a ona mi zvonila pri dverach a dosla aj tak!!! proste natlak jak hovado. a tiez to robim tak, ze raz za cas ked uz mam toho fnukania dost, tak idem ja za nou niekam si sadnut, lebo ked dopjde k nam, nevie kedy odist. vsetci mi vraveli, ze nech si otvorim usta a naplno jej to poviem, nech len nenznacujem, lebo ona evidentne nechape! no a vysledok, je ze je urazena. ale momentalne mam vela roboty na najblizsie mesiac, takze ja sa jej ozyvat ani teraz nebudem.

Mala som podobnú skúsenosť. Presne ako ty hovoríš, mám rodinu, ktorú mám rada, povinnosti, koníčky a občas chcem aj pokoj. Mala som kamošku, ktorá nemá nič z toho (rodinu áno, ale nestýka sa s ňou). Vedela som, ako na tom je, takže keď som našla záujmy, čo by aj jej zapasovalo (kino, večierok), vždy som ju vzala so sebou - je inteligentná a vtipná osoba a dobrý človek... len nemá odhad, kedy dosť... Raz som ju pozvala k nám, a odvtedy sa sama pozvala každý víkend, proste stála na bráne a bola tu. Každý víkend. Som trpezlivá, takže mi dlho trvalo, kým som jej povedala, že mi je to nepríjemné, že mám aj svoje veci a vlastný program a že si už neprajem, aby takto bez ohlásenia hocikedy vpadla k nám, že to už rodine vadí a mne tiež. Urazila sa. Z jej pohľadu robila ona dobre mne, vraj mi robila spoločnosť, z môjho mi neskutočne išla na nervy. Nejaký čas sme sa nerozprávali vôbec. Potom sme nenápadne prešli na tichú dohodu - keď viem, že už má pretlak, ja prídem za ňou, podebatujeme, resp. vypočujem si ju, a keď mám dosť, idem preč. Nemôžem dovoliť, aby ona prišla za mnou, lebo keď sa rozbehne, zasa stratí súdnosť a nepozná konca kraja. Takto to robíme už roky a funguje to. Proste niektorí ľudia sú takí, ako si povedala, proste cucači, takže lepšie je prísť za nimi a nechať si možnosť úniku, keď je už toho priveľa, ale aj oni sú len ľudia a potrebujú kontakt s priateľmi. Tak treba zobrať réžiu do vlastných rúk, stanoviť si nejaké pravidlá, ináč to s nimi nejde. Držím palce.

Ok,vykecala si sa ... a nie nezažila som to . ahoj