Som ateistka, on verí ..

Filip, to je na dlhu debatu a mne sa nechce kecať a kecať a kecať. Rozumiem trošičku aké zákony Boh dal ľudskému životu a prečo sa dejú dobrým ľuďom zlé veci a zlí sú bohatí a zdraví. Síce neverím :) ale VIEM.

Ahoj, bola som v podobnej situácii. Len trochu inak - ja som veriaca a on neveriaci. Tiež som si myslela že to nebude fungovať, aj moji rodičia stále chceli aby som mala nejakého nábožneho chalana. Ale keďže sme sa veľmi ľúbili tak sme spolu proste začali chodiť. Veľmi som sa kvôly tomu hádala s rodičmi. Začali sme spolu chodiť keď som mala 17. Teraz mám 20 a bývame spolu, dokonca ma už aj požiadal o ruku a budeme sa brať. Milujem ho a určite by som ho za nič nevymenila. Ale je v tom aj niečo zlé - som pohádana s rodičmi, nemám s nimi žiaden kontakt. Je mi to celkom ľúto, ale keď si spomeniem nato, ako nás chceli rozdeliť, proste mi robili peklo zo života keď zistili že spolu chodíme. Samozrejme som sa o tom rozprávala aj s priateľom, vysvetlili sme si že ho vôbec nebudem nútiť chodiť do kostola ani nič podobné. Aj napriek tomu chodím stále do kostola a modlím sa hlavne preto aby sme spolu boli navždy. Láska je veľmi dôležitá, nezáleži na viere. Ak si rozumiete tak to s ním určite skús ! :)

ked sa lubite tak kaslite na celeho boha . bud ty zacni verit alebo nech sa on stane neveriaci a bude vsetko klapat

odpoved_at -
Ty si na túto tému tu asi najpovolanejší človek - akého vyznania bol Tvoj chalan, v čom boli plusy a mínusy chodenia s ním čo sa týka viery?

Aký bude postoj jeho rodičov k tvojmu metalu a vašich k veriacemu chlapcovi? Porozprávaj sa s ním o jeho viere, ale pre mňa by bolo podstatné aj aký bude názor jeho rodičov a tak.
Hovorím to z vlastnej skúsenosti, lebo moji rodičia nedokázali tolerovať môjho partnera práve preto lebo bol veriaci a nakoniec náš vzťah stroskotal.

kafe:
Ak už nie si veriaca, tak potom Boh pre Teba neexistuje. Ako si to teda myslela s tým zažitím Boha vo svojom živote? Ty si Boha zažila?

moja osobná skúsenosť (15 rokov som bola veriaca) - ak niekto potrebuje o Bohu hovoriť druhým, znamená to, že vo svojom vlastnom živote Boha ešte nezažil. Pretože keby áno, bolo by to na jeho živote, správaní, skúsenostiach vidieť aj bez slov.

začni mu hovoriť, aký úžasný a krásny je metal :D a nech si ho vypočuje, že si ho budete pospevovať spolu a bude vám krásne :D
Tak ako si to tu napísala, tak mu to povedz: "nevadi mi to ze veri, je to jeho vec, ale vadi mi to, ze stale hovori o bohu, aky je uzasny atd"

kym je viera na urovni osobného folkloru (tj len odlisne zvyky), tak to neprekaza.
ak niekto veri naozaj, vtedy je to dost velka prekazka.

Keď sa dvaja ľudia zhodnú neriešia náboženstvo.
Jednoducho si s ním sadne a povedz mu, že ty rešpektuješ, že bol vychovávaný v tej a v tej viere, ale ty si ateistka a rada by si ňou aj zostala a pod..
Ak je rozumný pochopí, ak nie tak uvidíš ako zareaguje.
Ja mám snúbenca Žida, sme spolu už 2 roky, už sme zasnúbení, ale vôbec nám viera neprekáža. Ja som ateistka, rešpektujem jeho zvyky, dokonca už niektoré sama poznám, ale on mi nikdy nevnucoval jeho vieru. Normálne sa rozprávam aj s ním aj s jeho rodičmi o židovskom náboženstve, pýtam sa na ich zvyky, ale vedia, že zo mňa Židka nikdy nebude.
U nás tento problém neriešia ani moji ani jeho rodičia ale v mnohých rodinách je to problém.
Zváž či ti jeho viera tak veľmi prekáža a porozprávajte sa.