Zdravím, chcem sa podeliť so svojim problemom s nadejou, ze mi niekto pomoze. Nemam ziadnych kamaratov, lebo mam pocit, ze im nemam co ponuknut a ani neviem o com s nimi rozpravat ale strasne chcem no neviem ako...nedokazem sa ale ozvat lebo mam pocit ze vedia o mne vsetko, preto so mnou nechcu nic mat a ze sleduju kazdy moj krok...a ze zo vsetkeho sa smeju a same taketo pocity ma prenasleduju...okrem toho absolutne neviem rozpravat s cudzimi, koktam, hovorim nesuvisle divne vety, absolutne bez zmyslu..ako si mam pomoct?
nedokazem sa rozpravat
strach12345
ymmaiyh
Ahoj som natom podobne...nespozname sa? bola by som velmi rada ak tu na seba necháš e-mail alebo nieco...
mikitta
Toto iste som mala aj ja...stale som sa sledovala,aby som zapadla a o to to bolo horsie,potila sa ,triasla a navela hovorila.Proste si ,len treba uvedomit,ze tak ako stale v sebe nosis ten strach,tak ti stale uteka zivot pomedzi ruky..a ty si ho neuzivas a zijes v neustalom strachu.Vies ked aj mozno na teba poukazu ,bzdy si pomysli kto je o co lepsi...clovek sa meni,povaha ...situacie ho menia,sam zivot...pomysli si ty zijed tvoj zivot a ked aj nieco niekto bude mat..moze ti byt u prdele...ak to bude v zlom mienene,to dobre si z toho vziat a ostatne ...kasli na to.Drz sa a hlavne nenechaj si zivot premarnit strachom...pozri ,ako sa ludia spravaju v tvojom okoli ...urcite niesu svätý,ze?drz sa
