Budú tomu už 2 roky, kedy pocitujem tieto stavy. Ani neviem ako to mam popisat. Casto sa mi chce plakat, hocico ma rozplace a neviem si s tym dat rady. Zacalo sa to vtedy, ked som nastupila do novej prace, ktora je dost psychicky narocna - je to praca so seniormi. odvtedy som zacala mat tieto pocity, ale neviem, ci to je tou pracou, len vravim, ze sa to zacalo v tom case.Mozno tomu nieco predchadzalo a zmena prace tomu len dopomohla. Neviem . Pytam sa sama seba. Tym predchadzanim mam na mysli nezhody s manzelom, ktorymi sme presli - casto sme sa hadavali aj pomyslali na rozvod. Momentalne musim povedat, ze sa mozem manzelovi zverit so svojimi problemami a on mi je oporou. Navstivila som lekarku a ta mi predpisala SERLIFT, ktory som brala a bolo mi fajn az na to, ze som sa citila tak dobre, az som mala pocit, ze som lahostajna voci viacerym veciam(napr. cviceniu, ktore milujem - prestala som cvicit, pribrala som - bolo mi to jedno). Lekarka mi neodporucala presatt s liecbou no aj napriek tomu som prestala a cca po roku som pomaly SERLIFT vysadila, ze som ok. Co som aj bola - ale iba do casu. Zacala som opat cvicit a chcela som ho vysadit najma preto, aby som nebola odkazana na lieky, ale aby som vedela sama zvladat svoje problemy. Teraz ho neberiem, iba vtedy ked uz citim , ze je zle ako je tomu aj teraz. Poberiem ho napr. mesiac - dva a znova vysadim(viem, ze to nie je spravne). No ale aby som popisala pocity.Je mi luto za minulostou, ze nic nie je ako bolo kedysi, je mi luto ako starneme, ako nam deti rastu(uz viac nie su babatka),je mi proste smutno z toho, ze je tu uplne iny svet. Zaroven mam ale obavy o buducnost, o to ake to bude ked deti vyrastu, ci ich zvladnem, ci zvladnem ked niekto z mojich blizkych umrie a pod. Ja to neviem velmi dobre popisat. Je mi smutno len pri pocuti nejakej starej skladby - napr. George Michael - Merry Christmas. Vianoce milujem, ale vobec sa na ne tento rok netesim. Nevyhladala som zatial psychologa ani psychiatra preto sa obraciam na Vas s nadejou, ze mi poradite. Viem, ze zivot s liekmi je jednoduchsi - vtedy ma nerozplakalo nic, ale nechcem byt vkuse na liekoch.
Budú tomu už 2 roky, kedy pocitujem tieto stavy. Ani neviem ako to mam popisat. Casto sa mi chce plakat, hocico ma rozplace a neviem si s tym dat rady. Zacalo sa to vtedy, ked som nastupila do novej prace, ktora je dost psychicky narocna - je to praca so seniormi. odvtedy som zacala mat tieto pocity, ale neviem, ci to je tou pracou, len vravim, ze sa to zacalo v tom case.Mozno tomu nieco predchadzalo a zmena prace tomu len dopomohla. Neviem . Pytam sa sama seba. Tym predchadzanim mam na mysli nezhody s manzelom, ktorymi sme presli - casto sme sa hadavali aj pomyslali na rozvod. Momentalne musim povedat, ze sa mozem manzelovi zverit so svojimi problemami a on mi je oporou. Navstivila som lekarku a ta mi predpisala SERLIFT, ktory som brala a bolo mi fajn az na to, ze som sa citila tak dobre, az som mala pocit, ze som lahostajna voci viacerym veciam(napr. cviceniu, ktore milujem - prestala som cvicit, pribrala som - bolo mi to jedno). Lekarka mi neodporucala presatt s liecbou no aj napriek tomu som prestala a cca po roku som pomaly SERLIFT vysadila, ze som ok. Co som aj bola - ale iba do casu. Zacala som opat cvicit a chcela som ho vysadit najma preto, aby som nebola odkazana na lieky, ale aby som vedela sama zvladat svoje problemy. Teraz ho neberiem, iba vtedy ked uz citim , ze je zle ako je tomu aj teraz. Poberiem ho napr. mesiac - dva a znova vysadim(viem, ze to nie je spravne). No ale aby som popisala pocity.Je mi luto za minulostou, ze nic nie je ako bolo kedysi, je mi luto ako starneme, ako nam deti rastu(uz viac nie su babatka),je mi proste smutno z toho, ze je tu uplne iny svet. Zaroven mam ale obavy o buducnost, o to ake to bude ked deti vyrastu, ci ich zvladnem, ci zvladnem ked niekto z mojich blizkych umrie a pod. Ja to neviem velmi dobre popisat. Je mi smutno len pri pocuti nejakej starej skladby - napr. George Michael - Merry Christmas. Vianoce milujem, ale vobec sa na ne tento rok netesim. Nevyhladala som zatial psychologa ani psychiatra preto sa obraciam na Vas s nadejou, ze mi poradite. Viem, ze zivot s liekmi je jednoduchsi - vtedy ma nerozplakalo nic, ale nechcem byt vkuse na liekoch.