spovedné tajomstvo a samovražda...

nnnuuu

Telo a iné telesné výhody, ale aj nevýhody máme po rodičoch, ale ducha máme nie od nich. Aj to je pravda. Ak je duch silný, tak je to viac ako postihnutie alebo nepostihnutie:-)

DebilS

Samozrejme :) a preto tvrdim ze nam zivot dali rodicia a nie Boh. Keby Boh tak urcite by dopustil aby sa vsetci narodili zdraví.

nnnuuu

Ak má niekto zdravotné problémy alebo je dokonca postihnutý, tak aj taký človek má právo a nárok na radosť. Aj je jedna časť tela slabá alebo oslabená alebo chorá, tak túto nevýhodu kompenzujú ostatné časti tela, ktoré sa prispôsobia. Ak je oslabený zrak, tak to kompenzuje trebárs sluch a podobne.
www.youtube.com
Samozrejme, že nemožno paušalizovať, snažil som sa povedať len niečo rozumné.

DebilS

xDDD kludne, mne by to nejak nevadilo nebyt na tomto krásnom spravodlivom svete. Ved Boh nam dal zivot, preco niekto sa narodil postihnuty? To moc nieje fér..

Mesačný princ

Neviem, ja by som napísal len toľko, že ak BOH dopustí, aby človek spáchal samovraždu, tak za veľa nestojí! A je to božia vôľa, čiže by takí ľudia mali mať presne také isté miesto v nebi, ako tí ostatní, možno aj viac výsad. Pretože tí ľudia často bojujú s oveľa väčšou neprávosťou, bolesťou a sú oveľa silnejší ako tí, ktorí majú ,,bezstarostný,, život.

Lillush8

100 % istá nie som, ale v prípade ohrozenia života si myslím, že to povedať môže, rodine alebo niekomu kompetentnému ... ale ak by šlo o to, čo tu písali nižšie či máš nádej sa dostať k Bohu do neba tak určite nie ... samovrahovia sú istá kategória ktorá sa aj inak posudzuje ... tak či tak, určite nájdeš vo svojom vnútri aspoň jeden zmysel prečo žiť aj ked to vidíš ťažko, aj ked to vidíš ako najlepšiu možnosť, nie je! Určite to nerob. Prajem ti veľa šťastia a silu prekonať zlé obdobie, ktoré ťa ťaží

finallydone

som si aj myslel že ma hneď odsúdite, len som čakal kto prvý napíše o tých chorých deťoch...ja by som pokojne daroval svoj život jednému z nich, to bez váhania...áno, mám aj telesné ochorenia dosť vážne, ale kvôli tomu by som o tom neuvažoval...horšia je rakovina duše, ktorá trvá už desaťročia a Boh mi je svedkom že som robil čo sa dalo aby som sa z toho dostal, psychológovia, psychiatri,mnoho hospitalizácií, lieky, terapie, podpora rodiny, už ani neviem koľko elektrošokov, aj k exorcistovi som chodil, ktorý bol regulérne poverený biskupom vykonávať exorcizmus...nevyšlo to. Nie je to náhle, z afektu. Takže k tomu len toľko.
A nie, nechcem, "aby to vedel celý kostol" (ako to tu niekto svetaznalý napísal), veď predsa ide o spovedné tajomstvo! A to kňaz predsa nemôže porušiť, asi ani keď ide o ohrozenie života...(?)