Ahojte, mohli by ste mi prosim poradit dobreho psychologa-cku v Kosiciach, ktory sa skutocne aj snazi klientovi pomoct, nielen ho po hodine skasnut? Chodim k jednej poctivo uz skoro rok, ale nikam sme sa neposunuli. Zdala sa byt mila, ja som sa zasa snazila byt trpezliva, chapem, ze problemy tohto druhu sa nedaju vyriesit za dva tyzdne, ale myslim, ze za takuto dobu by uz mohlo dojst aspon k nejakej zmene k lepsiemu. Dlho sme rozoberali moju minulost aj pritomnost a predpokladala som, ze ked pochopi suvislosti, poskytne mi objektivny odborny pohlad na moje problemy a pomoze mi zmenit pristup, resp. pohlad na ne. Lenze bohuzial sa to nestalo. Stale mi polozi 5 povinnych otazok, na ktore odpoviem, hodina zbehne ani neviem ako a idem domov. Tak som sa s nou minuly tyzden porozpravala, ze nepocitujem ziadny posun, ze cela ta jej akoze terapia mi pripada bez koncepcie, ze nema ako sa hovori "uvod, jadro, zaver", ze len tak rozprava, co ju napadne. Niekedy, ked jej poviem nieco, o com sme sa bavili uz asi 100 krat, je prekvapena, bohuzial, miestami aj pobavena, ako keby to pocula 1-krat a pripada mi to, ako keby vobec nepochopila, v com je problem a ze ju to ani vobec nezaujima (z profesionalneho hladiska), a ona mi navrhla, aby som to skusila u inej, ze asi jej postupy na mna nezaberaju..., no, co dodat, proste sa snazi. ale k inej v jej centre, ktore jej patri, takze peniazky zo mna mat bude tak ci tak. som ochotna skusit kadeco, aby som si pomohla, tak som skusila tu druhu, no ale neviem, vytiahla na mna nejake gumene zvieratka, koniky, prasiatka, motyliky, neviem, nie som odbornik, ale nie som si ista, ci je toto spravna cesta...bola by som rada, ak by to bola osoba trocha aktivnejsia, ktora nepolozi otazku len preto aby nebolo ticho a ledva pocuva jednym uchom a ktora sa snazi dostat ku konkretnemu cielu a ma stanovenu aj metodu...:-)) Dakujem.
Dobry psycholog v KE
Ester,ja osobne skúsenosti so psychológmi nemám,poznám ich prácu sprostredkovane od ich klientov.Samozrejme,máš pravdu,existuje veľa konkrétnych postupov na riešenie problémov,ale každý z nich by mal byť "šitý na mieru" konkrétnemu človeku,nie diagnóze.Svoje problémy máš očividne x-krát prerozprávané,až mám pocit,že sa motáš v kolotoči analýz a sebahodnotení.Hľadať príčinu je dobré pre poznanie,že situácia sa zmenila,ale zmena pohľadu na seba tým ešte nenastáva.Ja osobne podporujem v podobných situáciách prepojenie fyzických,sociálnych zmien a následne s tým sa mení postoj človeka voči sebe.
Viem o tebe príliš málo na konkrétnejšie vyjadrenie,kde robíš,akú máš školu,akú spoločnosť ľudí vyhľadávaš....
Odporúčam zamerať sa na posilnenie činnosti slinivky,vaječníkov a podporu zrejme oslabených ľadvín,vyhľadaj si to tu v témach alebo na googli.
Zaujíma ma tvoja odpoveď na túto otázku: Prečo ti vadí,že si neschopná?
Ak nevychádza zmena vnímania pomocou presviedčania,že nie si nemožná,dá sa začať z tzv.nulového bodu-prijať sa so svojimi presvedčeniami a absolvovať zrýchlený proces dozrievania schopností.Len neviem,či práve toto bude tebe vyhovovať.
V každom prípade mne sa javíš tak,že energie by si mala aj na rozdávanie,len problém je v stagnácii.Teba by som skôr rozhýbala,nie rozoberala.
ahoj ester,pred dvoma rokmi som mala velke depresie a na odporucanie som navstivila dr.rosenbergerovu (v detskej fakultnej nemocnici).kedze je psychiatricka,po dohode s nou som pristupila aj na liecbu antidepresivami,ktore mi velmi pomohli.pani doktorka sa mi zdala velmi otvorena,mila.chodila som k nej na skupinove terapie,ktore boli rano okolo 7,chodilo tam asi 10 inych deti rozneho veku s roznymi problemami,a spolu s nou sme sa rozpravali.kazdy mal moznost povedat co ho trapi a vypocut si inych.potom sme mali relaxaciu-klasicka relaxacia ked ti niekto hovori ako mas dychat,co si mas predstavit atd-tuto som potom aj sama pouzivala este dlho po tom,ako som skoncila s terapiou.
este by som chcela povedat,ze zbavit sa depresii,fobii atd je beh na dlhe trate (ako uz iste sama vies),a ja dnes uz s kludnym svedomim a konecne mozem povedat ze som sa toho uspesne zbavila.
k antidepresivam by som dodala tolko,ze mnohokrat k depresii dochadza (spolu s inymi faktormi,samozrejme) aj z toho ze mozog neprodukuje dostatok serotoninu alebo inych hormonov na podporu \"normalnej\" nalady.antidepresiva pomahaju pri tvorbe tychto hormonov,pricom zaroven chodis aj na psychoterapiu kde sa odstrania dusevne problemy-cize to vyriesi psychosomaticke problemy (aj problem v tele,aj na dusi).
ja osobne som vedela ze nejaka terapia mi len tak lahko nepomoze,a pomoc som potrebovala SURNE a velmi,preto som sa rozhodla aj pre lieky,a urcite to cely proces ulahcilo. prajem ti vela stastia a skore uzdravenie :)
ahoj ester,pred dvoma rokmi som mala velke depresie a na odporucanie som navstivila dr.rosenbergerovu (v detskej fakultnej nemocnici).kedze je psychiatricka,po dohode s nou som pristupila aj na liecbu antidepresivami,ktore mi velmi pomohli.pani doktorka sa mi zdala velmi otvorena,mila.chodila som k nej na skupinove terapie,ktore boli rano okolo 7,chodilo tam asi 10 inych deti rozneho veku s roznymi problemami,a spolu s nou sme sa rozpravali.kazdy mal moznost povedat co ho trapi a vypocut si inych.potom sme mali relaxaciu-klasicka relaxacia ked ti niekto hovori ako mas dychat,co si mas predstavit atd-tuto som potom aj sama pouzivala este dlho po tom,ako som skoncila s terapiou.
este by som chcela povedat,ze zbavit sa depresii,fobii atd je beh na dlhe trate (ako uz iste sama vies),a ja dnes uz s kludnym svedomim a konecne mozem povedat ze som sa toho uspesne zbavila.
k antidepresivam by som dodala tolko,ze mnohokrat k depresii dochadza (spolu s inymi faktormi,samozrejme) aj z toho ze mozog neprodukuje dostatok serotoninu alebo inych hormonov na podporu \"normalnej\" nalady.antidepresiva pomahaju pri tvorbe tychto hormonov,pricom zaroven chodis aj na psychoterapiu kde sa odstrania dusevne problemy-cize to vyriesi psychosomaticke problemy (aj problem v tele,aj na dusi).
ja osobne som vedela ze nejaka terapia mi len tak lahko nepomoze,a pomoc som potrebovala SURNE a velmi,preto som sa rozhodla aj pre lieky,a urcite to cely proces ulahcilo. prajem ti vela stastia a skore uzdravenie :)
ahoj ester,pred dvoma rokmi som mala velke depresie a na odporucanie som navstivila dr.rosenbergerovu (v detskej fakultnej nemocnici).kedze je psychiatricka,po dohode s nou som pristupila aj na liecbu antidepresivami,ktore mi velmi pomohli.pani doktorka sa mi zdala velmi otvorena,mila.chodila som k nej na skupinove terapie,ktore boli rano okolo 7,chodilo tam asi 10 inych deti rozneho veku s roznymi problemami,a spolu s nou sme sa rozpravali.kazdy mal moznost povedat co ho trapi a vypocut si inych.potom sme mali relaxaciu-klasicka relaxacia ked ti niekto hovori ako mas dychat,co si mas predstavit atd-tuto som potom aj sama pouzivala este dlho po tom,ako som skoncila s terapiou.
este by som chcela povedat,ze zbavit sa depresii,fobii atd je beh na dlhe trate (ako uz iste sama vies),a ja dnes uz s kludnym svedomim a konecne mozem povedat ze som sa toho uspesne zbavila.
k antidepresivam by som dodala tolko,ze mnohokrat k depresii dochadza (spolu s inymi faktormi,samozrejme) aj z toho ze mozog neprodukuje dostatok serotoninu alebo inych hormonov na podporu \"normalnej\" nalady.antidepresiva pomahaju pri tvorbe tychto hormonov,pricom zaroven chodis aj na psychoterapiu kde sa odstrania dusevne problemy-cize to vyriesi psychosomaticke problemy (aj problem v tele,aj na dusi).
ja osobne som vedela ze nejaka terapia mi len tak lahko nepomoze,a pomoc som potrebovala SURNE a velmi,preto som sa rozhodla aj pre lieky,a urcite to cely proces ulahcilo. prajem ti vela stastia a skore uzdravenie :)
ahoj, mamca, mozno si si to nevsimla, ale uz sme spolu komunikovali, asi pred tyzdnom. tazko je povedat, aky mam problem, nie je jeden, resp. prelinaju sa. depresie, nechut do zivota, aj do banalnych veci, pocity neschopnosti, hlboke presvedcenie o tom, ze nic nedokazem (to zasahuje skoro do vsetkeho), ze som nemozna, ze ma nikto nema rad, z toho prameniace myslienky na smrt, zmysel zivota, uz som o tom pisala, ale fakt je to tazko vysvetlit tak narychlo :-) Ci mam predstavu o terapeutickych postupoch... kedze som nestudovala psychologiu, neviem konkretne pomenovat metodu, ale rozhodne viem, co nechcem uz viac absolvovat: omielanie tych istych veci dookola bez systemu, len tak plieskat, co ju napadne. aj ked som poriadne sklesla a v podstate drvivu vacsinu casu depresivna a ustrachana, este mi ostala energia na to, aby som si uvedomila, ze takto prezivat zo dna na den nechcem. ako som pisala, teraz chodim k jednej psychologicke skoro rok, ale som presne tam, kde som bola aj na zaciatku. Ked mi bolo najhorsie, aj ked som sa liekom branila, povedala som jej, ze uz nevladzem, tak som ich zacala brat. mala som pocit, ze sa to zlepsilo, nebolo to idealne, stale som si pripadala neschopna a nemozna, ale aspon som nevstavala a nelihala si spat s pocitom, ze som strasna a uz nechcem dalej zit...lenze potom sme ich vysadili a vsetko nabehlo do starych kolaji :-( myslim, ze ked som sa porozpravala s kamoskou, pochopila ma lepsie, aj ked je laik. myslim, ze preto, lebo ju to viac zaujimalo. problem je v tom, ze viem veci pochopit, odvodit a odovodnit racionalne, ale neviem neprijemne pocity sama odburat, neviem ako na to. a prave tu by mala nastupit odborna pomoc. moze mi niekto aj 1000-krat povedat, ze nie som nemozna, ale ja s tym nie som vnutorne zzita, chapes. aj ked viem, ze som nieco skutocne zvladla, mozno aj lepsie ako kolega v tej istej situacii. myslim, ze na to existuju nejake sposoby, ako take pocity aspon eliminovat, ak to sama nedokazes. citala som napr. o tom, ze taketo myslienky sa nazyvaju jadrove schemy, ktore mame hlboko vstiepene, napr. z detstva, co je moj pripad, a tie sa daju naburavat. ale neviem, ako na to, cize tam by som potrebovala odborne vedenie. viem, ze dalej musim na tom pracovat sama, co aj chcem, ale neviem ako na to, pretoze nepoznam metody. vykladanie o tom, ako sme sa pohadali s kolegynou, alebo ze mi mama dala opat najavo, za ake nepodarene stvorenie ma poklada alebo ze som totalne ukradnuta otcovi, napriek tomu, ze iny chlap na jeho mieste by bol pysny, aku ma dceru, je pre mna len sypanie soli do starych ran, pretoze ma k tejto teme sice zavedie, ale dalej sa jej vobec nevenuje, nijakym sposobom tento vztah neriesi. cize ja sa len rozlutosim, vsetko si pripomeniem a tam aj skoncime. rada by som s problemami pracovala, aby som ich vedela lepsie zvladat a nie rozpitvala vsetko, co ma trapi a odchadzala smutna so slzami na krajicku. takze asi tak :-) ty mas nejake skusenosti s psychologmi? alebo poznas nejake metody, ktore by som pripadne mohla navrhnut alebo aj sama s nimi pracovat? po mojich skusenostiach som poriadne znechutena, toto nie je prva psychologicka. prva bola taka zanedbana stara dievka (nic proti starym dievkam, ale na nu sa tento vyraz perfektne hodi)sa asi na tretom sedeni neovladla a vystekla na mna, ze mam dokonalu tvar, dokonale oci, dokonaly nos, dokonale pery - tak co vlastne chcem od zivota. tak som pochopila. druha mala na vsetko jednu vetu: vy ste jedna mudra, krasna, sikovna zena a zasluzite si len to najlepsie. a to hovorila asi kazdemu, pretoze potom som sa rozpravala este s dvomi babami, ktorym tiez vzdy hovorila to iste...okrem toho, objednavala tak raz za mesiac, potom to aj tak odvolala, takze to nemalo velky zmysel :-( robila imaginacie s kvetmi, potocikmi, vselicim, na uvolnenie. budem rada, ked sa ozves. uz si asi idem lahnut. ak si este hore, tak potom dobru noc, pa :-)
Ak môžem vedieť,aký máš problém?
Zdá sa,že si dosť rozumovo vyspelá a máš svoju určitú predstavu o terapeutických postupoch,analýza ti zrejme nerobí problémy.Psychológia je viac o emocionálnom prežívaní,s klientmi,ktorí sú logicky zdatní,je spolupráca ťažšia práve kvôli tomu,že vedia predvídať a niekedy nechtiac zahmlievať vhodnými odpoveďami a súvislosťami... Mám pocit,akoby si už sama mala vytvorenú predstavu o postupe...?
dakujem, margaret za radu. nemohla by som ta este poprosit o nejake blizsie informacie o nej? kolko ma rokov, ako robi a tak. pytam sa preto, lebo tato psychologicka je uz tretia, ktoru som skusila, ale som bohuzial velmi sklamana, pripadaju mi strasne neprofesionalne, zacnu sa trosku snazit az vtedy, ked mi je tak zle, ze u nej revem az neviem chytit dych. vtedy sa trochu zlaknu a zacnu sa viac vypytovat. inak, skleneny pohlad a proforma, naucene otazky typu ako ste sa pri tom citili, ako sa teraz citite, ktore nemaju nikam smerovat, su polozene len preto aby nebolo ticho. chcem na sebe pracovat, lenze neviem odkial a ako zacat, preto by som bola rada, ak by to bola aktivna lekarka so skusenostami, ktoru praca naozaj bavi a naplna. dakujem :-))
dr.rosenbergerova v nemocnici velkej na terase
