Mojim problemom je to, ze nedokazem brat ludi takych, aki su. To znamena, ze ak vidim niekoho na invalidnom voziku a mam mu pomoct alebo sa s nim porozpravat, tak si to \"odtrpim\" (ten rozhovor) a potom sa takym ludom vyhybam. Ale nejde len o ludi na voziku. Napr. moja sestra si nasla priatela, ktory vyzorovo k nej velmi nejde. Ona je celkom pekna a chlapec, ktoreho si nasla, ma v predu drobnu plesinku... a tak. Ale sestra s nim vychadza dobre, maju sa vzdy o com rozpravat, takze je to uplne v poriadku. Tym problemom, ako hovorim som ja. Mozno vam to bude pripadat jak ceresnicka na torte, ale studujem socialnu pracu a v buducnosti by som chcela pracovat so znevyhodnymi ludmi alebo detmi (skor detmi). Uvedomujem si, ze ako socialna pracovnicka v buducnosti by som mala byt prijemna a bez ostychov k inym ludom, ale potrebujem sa toho \"bloku\" vo mne zbavit. Neviem, preco som taka. Mozno preto, ze ja som nebola nikdy najkrajsia (teda vyzorovo) a preto som znasala castokrat urazky zo strany inych deti (ked som bola mensia) alebo ja neviem preco. K vozickarom som mozno taka preto, lebo kedysi aj mne hrozil invalidny vozik kvoli zdravotnym problemom (teraz je to zatial zazehnane...) a nevedela som si samu seba predstavit, co budem robit, ked budem na voziku alebo co (mam v sebe trosku viac energie, plany do buducna... a vozik by mi vacsinu tych planov prekazil). Ale nech je ako je, tento \"blok\" musi ist zo mna prec. Ked som pracovala na brigade, dostala som od jedneho chlapca, ktory prisiel k nam menit peniaze pozvanie na rande. Bolo to prvykrat v zivote, snazila som sa byt mila ku vsetkym ludom, tak som bola mila aj k nemu. Problem bol ale ten, ze ten chlapec nebol extra krasny (zasa nechcem si vyjst s nejakou nadherou, ale...), proste vyzeral odo mna starsi trochu a proste vyzor nemal nejak extra krasny. A tak som mu proste s usmevom povedala, ze uvidime, ze mam pracu teraz a ze ak, tak sa dohodneme. Proste som to nebrala ako nejake odpinknutie alebo co, ale... som si pomyslela, ze co by si asi moja mama (ktora cloveka, ktory sa jej nepaci vola Hurvinko alebo tak... podla vyzoru), keby ma s nim videla. Ona si pri nas dievcatach doma predstavuje nejakeho pekneho, inteligentneho, vysokoskolsky vzdelaneho chlapa. Proste ja viem, ze to nie je spravne a niekedy by som si fakt chcela vyjst vonku hoc aj s \"nie velmi peknym\" clovekom. Ale potom sa ozve ten moj hnusny \"blok\" a nejdem nikam. Neviem, ci ste ma pochopili, ak nie, tak sa pytajte a ja vam to skusim vysvetlit lepsie. Ako by ste to vyriesili? Prosim...
Ako brat ludi takych, aki su?
MARIAA: nechcem to privolavat, ale velka lekcia, ak sa to nenaucim (chcem sa to naucit, ja sa to musim naucit, ale viac sa to chcem naucit) bude to, ak sa mi narodi vazne postihnute dieta, ktore ma nauci, ako mam skutocne a pekne pristupovat k takym ludom. a viem, ze to dieta ma nauci.
A NEZABUDAJ,ZE JE TO TVOJ ZIVOT,A NIE ZIVOT MAMI....ONA MOZE PORADIT POMOCT,ALE LEN ODTIAL POTIAL...
NA JEDNU STRANU MOZNO DOBRE UROBILA,ZE VAS TLACILA NA SKOLY,LEBO DNES UZ MATURITA NIE JE NIC...ALE POSUDZOVAT LUDI,PODLA VYZORU,SKOLY ATD....V TOM BY VAS NEMALA OVLIVNOVAT A CHCIET PO VAS,ABY STE TAKYCH LUDI ODSUDZOVALI A POZERALI NA NICH CEZ PRSTY,LEBO KAZDY JE NEJAKY A NIKDY NEVIE KEDY A AKO ESTE AJ ONA SKONCI...TYM JEJ NIC ZLE NEPRAJEM,URCITE NIE...
KLARKA: voci inym ludom mam blok mozno preto, lebo som cely cas, co som bola na zakladnej skole znasala tie posmesne reci a mozno prave tie reci vo mne vypestovali ten blok alebo co. ja neviem, co sa so mnou stalo. ako som napisala, nechcela by som stretnut ludi, ktori su nadherni ale vnutri ohavni. viem, ze z tohto hladiska som hnusna, odporna... a nazvite si ma este jak chcete. chcem prijimat ludi takych, aki su, chcem ich mat takych rada, aki su, chcem zit medzi nimi tak, aby bola medzi nami krasna harmonia. si mozno myslis, ze je to len klamstvo alebo co, co ti pisem, ale nie je to pravda. nie je to ani pretvarka. je to z mojej strany uprimnost.
To myslis vazne s tym bezstarostnym zivotom deti z detskych domovov a tiez deti na vozicku?Je vidno,ze nemas vobec skusenosti..
...tak problemik,ty vies velmi dobre,co chces,takze nehovorim,aby si nepocuvala mamu,ale snaz sa tie veci,co ti niekedy hovorila,brat tak ako keby uz ani to nebola pravda,lebo ty co pises...tak si teraz stastna,ze sa ucis na tekej skole...
...a mozno,este stale sa chovas podla toho,co ti mama povedala,ale nezabudaj,ze casom sama prides na to,ze nie je to tak...uz teraz to vies...zalezi len na tebe,ci sa das tym prevalcovat...
...posudzuj vsetko OBJEKTIVNE....
NEVIEM,CO BY SOM TI NA TOTO NAPISALA,ALE URCITE,NIE SI AZ TAKA ZLA...PRAJEM TI VELA STASTIA...A ABY SI SKONCILA TU SKOLU...
problemik,mala by si zacat zit svoj zivot a trosku sa riadit aj svojim rozumom,lebo toto zavana oidipovskym komplexom :(
MONIQA: mozno to z mojich slov tak vyzera, ze som zahladena len do seba, ale nie je to celkom pravda. nie som typ zeny, ktora sa postavi pred zrkadlo, stoji tam niekolko hodin, potom niekolko hodin stoji pred satnikom a rozmysla, co si obliect. nie som typ zeny, ktora podstupi vsetky mozne plasticke operacie, len aby vynikla a aby ukazala, ze je ta najvacsia sexica a sex bomba. viem, ze chcem pracovat v buducnosti s detmi, napr. v detskom domove. mozno si ma nevies predstavit podla toho, co som napisala, ze by som sa hodila do detskeho domova (kde su napr. aj postihnute deti na vozickoch). asi mi len zostava dufat, ze ak sa do toho detskeho domova dostanem, tak ma deti svojim bezstarostnym zivotom (a krasnym zivotom najma) naucia proti tym predsudkom bojovat a zvitazit...
zrazu pohruzila do tej temy. a to iste citim aj ja v socialnej praci. som stastna, ked sa mozem socialnu pracu ucit na skole. vnutri od radosti vyskakujem, ze som nasla nieco, co je pre mna ako stvorene a kde sa budem citit velmi stastna.
MARIAA: mas pravdu, bolo by mi to neprijemne. ten blok mam asi aj kvoli tomu, ze ked sa u mna objavili tie zdravotne problemy, tak mama silou mocou akoby nechcela, aby som aj ja patrila k tym, ktori su chori, akoby chcela, aby som aj ja splnila tie sny, ktore snivala ona, ked bola v mojom veku (napr. nechodila na vysoku skolu, lebo jej rodina na to nemala peniaze a tak vystudovat ekonomiu ci co sa podarilo jedine jej bratovi - bolo ich viac surodencov) a preto ja a surodenci (sme 6 dokopy) musime mat vysoku skolu, lebo inak budeme sprosti a nikde sa neuplatnime. je jedno, ci to bude socialna praca alebo medicina... je jedno, ci z toho budem mat uplatnenie alebo nie. podstatne pre mamu je, ze budem mat pred menom titul minimalne Mgr. (Bc. je velmi slaby titul... i ked mne by to pravdupovediac stacilo). na vysku "dokopala" slovami aj brata, ktory nebol taky, zeby sa chcel nejak velmi ucit, ale napokon tu vysoku skolu skoncil s 3-kami. ale hlavne je, ze skoncil... vzdy, ked som napr. nechcela nieco spravit (trebars sa mi nechcelo ucit alebo co, ze som mala taku slabu chvilku), tak mi mama hovorila, ze uc sa, lebo budes ako ta tvoja spoluziacka (bola Romka a neucila sa, neporiadna a tak...). ak som bola nervozna alebo mala ako som spominala - slabu chvilku - tak mi povedala, ze budes ako ti na voziku, budu okolo teba obsakovat, nic v zivote nedokazes... nechcem hovorit, ze za ten moj blok moze len mama alebo moje okolie. chcem sa zmenit. ja citim, ze som sa v socialnej praci nasla a je to to, co chcem urcite robit. a nechcem to robit len preto, aby som sa ludom posmievala (aj ked mam ten blok v sebe, ja sa ludom neposmievam, ze nie su vsetci modrooki a blondavi, ako sa hovori). neviem, ci si niekedy v sebe zazila pocit, ze si objavila nejaky odbor (co ja viem, napr. psychologiu, medicinu, socialnu pracu, ekonomiu alebo neviem co a si tak vnutri citila a bola stastna, ze ano, to je to, co chcem robit, ked si sa
problemik,toto co si sem napisala,je velmi smutne.Mne osobne je takychto citovo chudobnych ludi luto.Pokial nezmenis pristup-SVOJ pristup ku svojmu okoliu,neverim,ze budes v zivote stastna.A vobec mi nie je jasne,naco si si vybrala pracu so znevyhodnenymi ludmi,ktorych treba brat takych,aki su,ked k tomu vobec nemas vztah. :((((
