Ahojte.Viete myslím si, že občas každý trpí úzkosťou. Pretože v živote človeka sa objavia rôzne situácie, ktoré niekedy nie je schopný uniesť. Vtedy máte pocit že sa Vám zrúti svet. U mňa sa to objavilo tento rok v marci. Mala so m toho veľa v škole aj doma, bolo mi doslovne zo všetkého na zvracanie. A bohužiaľ už to u mňa trvá až do dnes. Akonáhle je toho na mňa veľa začnem pociťovať úzkosť, strach a ostane mi špatne. Ak viem že mám ísť niekde mimo domu, kde sa necítim úplne v pohode, príde mi špatne, tak radšej nejem celý deň aby som nemala čo vyvrátiť. A takto na striedačka už fungujem 8 mesiacov a je to na zbláznenie.Pretože človek zažíva stresy každý deň a ja sa neviem zbaviť pocitu že ma to zožiera. A to že mi býva špatne ma dosť obmedzuje vo všetkých oblastiach. Rodina a ani môj priateľ ma bohužiaľ nechápu. Mama do mňa kričí aby som jedla, že skončím ako bulimička. No mne nebýva špatne každý deň.A keď mi je špatne tak vždy len raz za deň a to večer. Ak máte niekto podobný problém prosím napíšte mi a či sa Vám to podarilo prekonať- lebo ja sa vážne snažím,no nie vždy sa mi to podarí.
Úzkosť!
poslusna tebe AD doma nepomohli
Poslusna
presne,ako pises,ked je dusa chora,nenanuti si clovek ani kino,ani sportovanie,ani liecenie.Na to vacsinou treba pri sebe niekoho,kto trosku postrci.Najprv treba vyliecit hlavu a sportovanie pride samo.Potom.Mas stastie,ze mas muza,ktory stoji pri tebe.Doveruj mu.
Ja som na tuto stranku uz pisala pod inymi nickmi, ked som sla lezat na psycho. Neviem povedat, co konkretne mi pomohlo. Vsetko... Ja som sa zrutila po promociach a to az tak, ze vyjst z bytu bola pre mna nocna mora. To asi nik nevie pochopit, co som prezivala. Uz som tak dalej nevladala zit, vyuzila som, ze este nie su skusky (pokracujem na mgr. studiu) a isla lezat. Chodila som na prechadzky s psychologom, zmenili mi liecbu, kazdodenna psychoterapia, autogenne treningy, hlboka relaxacia, rozhovory so spolupacientmi... A teraz som doma, zvazujem, ci si dat rok odklad v skole alebo sa do toho pustit dalej, i ked som uz cosi zameskala. Manzel stoji pri mne a to je mi velkou pomocou. Som uplne zdrava.
Objavuju sa tu rady typu - sportuj. Vyborny napad, ale v niektorych pripadoch - ako som bola ja - zavreta v byte, roztrasena, ked som vysla von, odpadavala som, tak priam nerealizovatelne. Ja mozem len vrelo odporucat hospitalizaciu.
veva
hovori sa-"Lepsie stratit minutu v zivote,ako pre minutu zivot".
Nemala by si brat svoje nalady na lahku vahu.Ked ti to raz naozaj "prepne",uz ti potom bude skola nanic.
Mam kamaratku,ktora bola na psychiatrii.Mala panic attack.Pomohlo.Nic jej nie je.Prisla o zamestnanie,peniaze...Ale je v poriadku.
Vieš petka začalo sa to tým, že doma bolo husto, mama sa rozišla s priateľom tak mesiac so sestrou sme znášali jej nálady a sťažnosti a každý deň počúvali že nie sú peniaze,plus celá starosť o byt pripadla na mňa od varenia až po upratovanie a staranie sa o sestru,pretože ona bola mimo. V škole som mala zápočty, nestíhala som.Každý deň som dochádzala z BB do MT. Bola som unavená a vystresovaná a na konci semestra v máji keď som sa dozvedela, že fakulta stratí akreditáciu na môj program a že možno nebudem mať kde dokončiť štúdium, alebo ak tak v KE. Mala som dosť.Priateľ zase mal svoje problémy.Bolo to zlé.Nakoniec síce študujem v KE, ale toto štúdium má kopec nevýhod,a nehovorím o tom že stále cestujem a skoro vždy spím na inom mieste.Takže som hrozne rozlietaná a nestíham si veci.Takže tak.Asi nezvládam dlhodobý stres.Možno som slaboch a strašne si pripúšťam veci k srdcu.Fakt neviem. Aj leto bolo hrozné, bola som stále chorá, nemohla som brigádovať, zomrela mi starká,dozvedela som si že v KE nedostanem internát 2 týždeň pred nástupom do školy ...
veva, ked ti mozem poradit, skus sport, chce to trocha namahy, ale potom sa ti ta snaha vrati...mne pomaha aj sauna a hlavne sa niecoho treba chytat...nemame pevny bod...v zivote..ja to mam od rozchodu, vela som si od toho sluboval...
pre teba by to mohol byt priatel, ale ked pises ze ta nechape...take pohladenie, objatie predsa musi trocha zacelit rany na dusi...
Veva, veď nemusíš byť hneď hospitalizovaná na psychiatrii, vyskúšaj najprv psychiatra, alebo psychológa aj mnohí z nás čo tu píšeme sa liečime u psychiatra. K nim nemáš časť ísť, pretože máš toho veľa, ale na psychiatriu by si si išla ľahnúť! Skús najprv tých lekárov, možno ti dájú nejaké lieky, vitamíny. Mne moc pomohla táto stránka, ohľadom toho čo tu ľudia písali a doporučovali aj rôzne vitamíny - doplnky výživy spolu s liekmi. Si ešte veľmi mladá. Držím ti palce!!!
ja netrpim uzkostou no vlastne ano ale ja mam pp a to cim si si presla by zaujimalo aj mna ak by si mohla napisat nam tu o tom budem ti vdacna
To myslíš vážne dostala si sa až na psychiatrické oddelenie, ale ja nechcem nemám na to čas behať za psychológmi, psychiatrami a vykecávať sa. A ani sa nechcem napchávať nejakými liekmi. Som v poslednom ročníku na výške, prvoradá je teraz pre mňa škola. Najprv ju musím dokončiť- ono to je veľmi komlikované. Jednoducho nemám čas byť mimo reality- nemôžem si dovoliť chýbať ani deň nie to ešte mesiac. Nemôžeš mi konkrétnejši epovedať čím ti tam vlastne pomohli.Nejakým pozitívnym prístupom, alebo niečim iným? Prosím poraď. Inak ďakujem.
Podarilo. Moja uzkost bola obrovskych rozmerov. Mesiac hospitalizacie na psychiatrickom oddeleni ma uplne, ale uplne vyliecil. Akoby som sa druhykrat narodila.
