dobry den...minuly mesiac mi zomrel dedo,aj ked uz mal svoj vek,aj tak sa neviem vyrovnat z jeho stratou,bol mi viac ako ote,posledne dni a hodiny som travila s nim,chodila som za nim do nemocnice,ked prisel domov,tak som zase bola kazdy den u neho..kazdy mi hovori,ze jemu sa len ulavilo,ja to vsetko vie,ale aj tak mi je uzko..mam depresie,a uz to prosto nie som ja,bola som dost blazniva a pojasena na svoj vek..35..ale odkdedy ho niet,mam pocit,ze sa uz nedokazem z chuti ani zasmiat,som vecne nervozna a podraznena,na decka len vrcim...prosim,poradi mi niekto...co by mi pomohlo...dakujem
smrt blizkeho
18hvizd
gabči
Prečítaj si príspevky aj pod témou ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky,mne tam už poradili.Ináč fakt treba podľa mna veľa času aby to už tak strašne nebolelo.
pauli 73
18hvizd, úplne ťa chápem, pretože ja som mala presne taký istý vzťah s mojim starkým, a je tomu 2 roky čo zomrel. Ja som s ním bývala po rozvode aj s malou a neskutočne mi pomáhal a preto mi aj teraz veľmi chýba. Bol to jeden úžasný, múdry a citlivý človek. Tiež som jeho smrť znášala veľmi ťažko ale život je naozaj taký, že si zvykneš a ani ti nič iné neostáva...Hlavne tvoj dedo by iste nebol rád keby vedel, že si kvôli nemu nervózna na deti a celkove, že stále trpíš. Život mu už nevrátiš. A on si ho prežil určite šťastne, tak prečo by si ty mala v trápeni?
datelinka
čas
