Milenka alebo manželka? Ako sa vyhrabať zo začarovaného kruhu?
Zdroj foto: Shutterstock.com
Keď sa objaví druhá žena...
Mať mimomanželský vzťah je otvoreným tajomstvom množstva mužov. V istej fáze sa však môže „nevinná“ aférka stať oveľa vážnejšou, ak sa city muža k milenke prehĺbia. Vtedy sa dostáva do situácie, kedy sa rozhoduje, či pokračovať s jednou alebo druhou partnerkou.
Žena je v tradicionálnej spoločnosti vnímaná ako pilier alebo stabilita domácnosti, zatiaľčo milenka je niekto, kto prináša do života muža trocha oživenia a vzrušenia. Problém pri rozhodovaní kam sa pohnúť je v tom, že obe prinášajú niečo dobré do života muža – manželka stabilitu, milenka potešenie a vzrušenie.
Prečítajte si aj:
5 jednoduchých krokov ako na neho/ňu zabudnúť
Prečo si muž nájde milenku?
Milenecký či mimomanželský vzťah tak funguje vo vzťahu ako kompenzácia a prináša mužovi uspokojovanie potrieb, ku ktorým nedochádza v manželskom zväzku. Ako sme už spomínali, milenecký vzťah napĺňa potrebu stimulácie, prináša nové podnety, zážitky a skúsenosti. Táto potreba vzniká z dôvodu nudy a je únikom zo stereotypu a je skôr akýmsi doplnkom, nie konkurenciou primárneho vzťahu s manželkou. Vzťah napĺňa aj ďalšie potreby muža ako je sebarealizácia, potvrdzovanie vlastnej atraktivity, príťažlivosti. Nemusí dochádzať k ohrozeniu primárneho vzťahu, ale problém je kontrola vlastných citov a môže sa stať, že postupne bude mimomanželský vzťah uspokojivejší ako manželský vzťah.
Ktorú partnerku si vybrať? Manželku alebo milenku?
Vzniká tak pre muža paradox súvisiaci s prehlbovaním citov k milenke a začína ho emocionálne vytrhávať od manželky. A práve v tomto bode môže nastať tlak k rozhodnutiu- s ktorou partnerkou zostať? Orientovať sa podľa toho, koho skutočne miluje? Je to milenka či manželka, ktorú skutočne miluje? Odpovedanie na túto otázku môže určiť to, ktorú partnerku si muž vyberie. Pôjde za volaním svojho srdca alebo si vyberie stabilitu v manželstve bez lásky?
Je možné zostať s oboma?
Môže existovať však niečo aj ako kompromis. Je to v situácii, keď manželka aj milenka akceptujú druhý vzťah. Vzniká tak „otvorené“ manželstvo, ktoré môže byť istým riešením so súhlasom oboch partneriek. Láska je komplexný cit a je prirodzené, že v nej zlyhávame. Niektoré partnerky dokážu akceptovať milenky, niektoré vzťah ukončia. Dôležité je uvedomiť si svoje vlastné pocity k daným partnerkám. To môže byť prvým krokom k rozhodnutiu, s ktorou z partneriek muž zostane.
Niektorí muži sa nevedia rozhodnúť
Mnohí muži však zostávajú v akomsi medzipriestore po začatí „aférky“ a vyhýbajú sa rozhodnutiu, zostávajú uviaznutí v zóne „nerozhodnutia“. Zostávajú tam, pokiaľ to je len možné.
Vzniká tak konflikt vo vnútri muža: pôjde naspäť k manželke a deťom alebo opustí rodinu kvôli milenke? V prípade tlaku alebo potreby rozhodnúť sa je dôležitá úprimnosť k sebe. Je to krok smerom k hľadaniu a nájdeniu spriaznenej duše vyhovujúcej pre mňa (orientácia podľa seba/srdca).
Dôležité je pýtať sa sám seba:
- „Čo ma motivuje zostať vo vzťahu s manželkou aj napriek vzťahu s milenkou (preferencie rozumu -stabilita, deti a pod.)?;
- „Zostávam v manželstve, lebo sa pokúšam udržať zdanie fungujúcej rodiny?“
- „Alebo sa bojím povedať manželke pravdu?“
- „Zostávam v manželstve kvôli deťom a nie kvôli sebe?“
Ak je však manželstvo nefungujúce, posaďte sa ku stolu a hovorte o tom s manželkou: možno potrebujete manželské poradenstvo, možno je už neskoro. Možno je lepšie začať hovoriť o odlúčení alebo rozvode a majte pri tom pred sebou vašu motiváciu. Každý má svoje dôvody k mimomanželskému vzťahu.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Nie je to jednoduché...
Rozhodovanie medzi milenkou a manželkou je individuálny a subjektívny a taký by mal zostať. Znamená to, že každý si vyberá podľa vlastného uváženia, ktoré rešpektuje jeho potreby a smerovanie srdca alebo rozumu. Každá voľba prináša so sebou výhody a nevýhody.
Tieto podnety k riešeniu a rozhodovaniu sú len návrhy a ideálne je investovať istý čas a energiu do poradenstva, či už s manželkou (párovo) alebo individuálne. Individuálne znamená sám, kedy si riešite svoje otvorené otázky samostatne, máte čas, priestor a človeka (psychológa), ktorý vás počúva, reaguje na vás bez posudzovania a umožňuje vám pozerať sa na váš problém tak, aby ste si ho mohli uchopiť zo všetkých strán. Je pravdepodobne dôležité začať uvažovať nad vykonaním určitého riešenia a to kvôli vám a vášmu okoliu. Ale ako máme možnosť sa rozhodovať, máme právo sa aj nerozhodovať.
Použitá literatúra:
- Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha: Portál. 2000, 522 s.
- Říčan, P.: Cesta životem. Praha: Portál. 2007, 390 s.
Prečítajte si aj:
