Chcem mať priateľku,aspoň jedného dobrého priateľa a už nemať problémy v rodine.život je krutý možno aj preto som sa stal tým kým som.Môj otec bol/je alkoholik ale s mamou sa rozviedli keď som mal 10 tešil som sa že sa rozviedli no ale potom prišli horšie roky všetky zlé spomienky som si skryl niekde v srdci ale sa začínajú vynárať no už sa začali pred pár mesiacmi,také že ako zvykol zbiť otec mamu atď...Starý rodičia z maminej strany čiže dedko teraz zomiera...babka zomrela už pred 9rokmi tú som mal rád skoro ako svoju mamu,z otcovej strany babka dedko sa o mna a sestru nielenze nestaraju ale ani sa na nas nepozreli uz 3roky minimálne a teraz začínajú stým že oni sú osamelí,ale ja im už len prajem aby zomreli tak ako sú.Čiže rekapitulácia moja rodina sa skladá z mamy,z jej priatela a zo sestry.Ale nie toto ma trápy kvôli tomuto som už rád lebo aj otca neznášam nikdy mi nebol otcom.Do 13ich mojich rokov som nemal problemy ale vtedy prislo jedno dievca do mojho zivota...jedna spoluziacka...velmi som sa do nej zabuchol co som si priznal az v mojich 15tich ona ma odmietla a uvedomil som si ze nemám nič ani lásku ani priatelov lebo ona ma pokladala za najlepsieho kamarata co mi len vravela lebo to nebola pravda.Toto pre mna bolo dvojite sklamanie.Teraz ma uz netrapi nic,ci mam priatelov,lasku(este nikdy ziadna ma nemilovala) a ani peniaze,aj ked nemam zly zivot ved mam internet a taketo ale ako lyziarsky si nemozem dovolit lebo mama by musela minut pol zarobku.Cize musel som len napisat toto ze co mam za problem?Problem je len ze nemam hovorim ani takych priatelv ktorym sa mozem zdoverit ani nic... Prepacte ze musite tolkoto citat....
Neznášam sa
Podla mna ta trapi vela krivdy,hnev na mnohych ludi,aj ked si to mozno nechces priznat a ulavilo by sa ti keby si to vsetko do detailov mohol niekomu vyrozpravat,a tym padom by to pre teba bolo lahsie,fakt aj mne toto velmi pomohlo,tiez som mala a este sice aj mam problemy,sice ine nez ty,ale tiez som citila na monych ludi taky hnev a krivdu a citila som sa taka osamela,fakt by bolo super keby si si nasiel dakych skutocnych kamaratov,zatial staci ked si najdes dake zaujmy,ktore ti pomozu odreagovat sa a mozno aj cez spolocne zaujmy si niekoho najdes-kamaratov,kamosku...musis len verit,ze sa vsetko zlepsi,si este len v uvode zivota a kedze si zazil zleho uz az privela,tak to dobre na teba este len caka-DHlavne sa prilis neuzavri do seba a mozno zachvilku najdes fine ludia skamosmi je hned zivot veselsi
Tak vela stastia-D
počuj ja mám 16 rokov,,,,a zažila som presne do detailov to iste to čo ty,,akurat len to že som dievča,,,a na miesto sestry mam staršieho brata,ktorý sa začina spravať rovnako ako moj otec,ked mu v niečom nevihoviem...moj otec nepil,aj napriek tomu tyral moju mamu, a taktiež kontakt s babkou z otcovej strany nemam,nezaujimame ju..napiš mi nejaky kontak možme popisat,,aj ja sa citim niekedy velmi (MOC) opustena,,,aj napriek tomu že mam priatelov vela,aj vela ma sklamalo :(
Ale máš rodinu, máš mamu a sestru. S nimi máš aký vzťah? So sestrou sa nemôžeš porozprávať? A priateľov si nájdeš aj ženu, ktorú budeš milovať, len to netreba siliť.
Koľko máš rokov?
