Ahojte. Na tejto stránke som nováčikom. Mám dlhodobo problém so "svokrou",ktorá je naviazaná na svojho syna /môjho partnera/, a on na ňu taktiež nedá dopustiť! Ide o to, že akýkoľvek názor na čokoľvek nás dvoch žien je vždy odlišný. Partner aj keď mi v súkromí niekedy dá zapravdu, pred "svokrou" svoj názor nevysloví. Ich názory sú takmer totožné a tým som ja vždy sama v pozícii oponenta proti ním dvom. Sme spolu cca. 8 rokov. Ja sa nechcem za partnera vydať, aj keď on by chcel, lebo mám pocit, že ma nerešpektuje. Vždy keď sa vráti z návštevy svojej matky, tak sa určite do 3 dní pohádame, lebo príde reč na niečo s čím ja nesúhlasím a výsledok je, že ma obviní, že len ja musím stále s niečim nesúhlasiť. Možno to niekomu z vás príde, že na "svokru" žiarlim, ale mne ide o to aby matka bola matkou a partnerka partnerkou. Vychádza mi, že je problém v partnerovi, ale v tejto veci sa s ním vôbec nedá debatovať. V jeho očiach som ja tá zlá, kričím a podobne, kým mamička s ním ticho manipuluje, vo všetkom s ním súhlasí /aj keď len naoko/ a je dobrá. Čo s takýmto vzťahom, roky mi bežia ...
Mamičkin synáčik
to jak by som pisala ja....tie slova...najlepsie je ak mu na rovinu povies,vyber si s kym chces zit.ci s mamou alebo so mnou.a ak zo mnou tak ma respektuj!on si mozno uvedomi...to teraz nepisem aby si mu dala na vyber,len mu pohroz,a povedz ze to ze nesuhlasis s nazormi jeho mami neznamena ze proti nej daco mas....povedz ze nebudes ta druha...a nech si to dobre rozmysli....
... no, co je iste, postoj svokry nezmenis, ... chce to max osamostanenie od nej, cim dalej, ako sa najviac da, ...ale je na zvazenie, ci Ty si povies, toto je ten clovek, s ktorym chcem kracat zivotom, ... aj s jeho mamou, za chrbtom, ... dobre myslene, neviem, ...
presne ale presne tak isto to maju aj oni...rok tam zili a ten rok bol strasny same buzerovanie, nevesta vzdy najhorsia...no nic neporadim ti neviem ako ale drzim palce
Skús ich názory, alebo teda svokrin názor, NEbrať ako opozíciu ale ako INÝ názor. Ona má na vec taký názor a ty onaký. Bodka, nič sa nedeje.. každý si žije so svojím názorom a podľa neho. A div sa svete, obe žijete a ste šťastné (možno, neviem :)
Horšie je, keď má partner iný názor. Týka sa to dôležitých vecí? (detí, výchovy, toho čo chcete dosiahnuť, ako si užívať život...) Ak nie, vykašli sa na to a nechaj ich dýchať, aj keď sa nezhodnete v určitých veciach. Lebo ani TY sa nechceš pozrieť na vec ich očami, ani ONI.
A posledná vec: svokra vychovala svojho syna - tvojho partnera tak, že sa ti ten chlapec páči (asi sa ti páči keď si s ním už 8rokov). Takže za to, že neni debil sa môžeš poďakovať AJ jej, skús si ju preto vážiť.. možno ju pochváliť, že si šťastná s chlapom, lebo.. (uprace, porobí čo treba, navarí.. neviem, to vieš ty).. a možno nájdete aj nejakú spoločnú reč, nebodaj spoločný pohľad na vec.
Môj problém je aj v tom, že rodičia ho za nič nikdy nekritizovali ani "nepotrestali". Myslím tým v jeho dospelosti. Len ja som tá najprísnejšia a vyčítavá, "najmúdrejšia". Navyše mu nedávno zozmrel otec a matka je v 3-izbovom byte sama. Navrhla nám aby sme sa tam vrátili /v minulosti sme tam viac ako rok žili spolu/. Ja som radikálne odmietla a partner súhlasil, že ostaneme sami. Darmo sa snažím doviesť 32 ročného "chlapa" k rozumu, na to som už prišla. Neviem sa však z tohoto bludného kruhu vymotať, nebaví ma byť tá druhá až po "svokre" a ešte k tomu zlá. Zároveň náš trojuholníkový vzťah v myšlienkach porovnávam aj s inými v okolí a ozaj sú aj vážnejšie prípady. Tak, čo s tým???
no je mi luto...chlapa neprerobis dobre poznam takyto pripad. bud mu tobudes tolerovat alebo skus sa este rozumne pozhovarat ale nezmenis ho
