zivot po infarkte

simonka
aj mne je to ľúto kvoli malému,lebo čas kt.by mohla tráviť tvoja mamina s malým,tak musí okolo muža a potom je určite vyčerpaná,nervózna a malý to bude cítiť a tiež malý trpí tým,že sa nemôžme hrať s otcom ako iné deti,vidí ocina a nechápe čo mu je,ale keď dáva tá lekárka nádej,tak treba skúšať a možno by naozaj nejaké sanatorium pomohlo k lepšiemu.

to teda ano,ved to ma marzi ze jej neviem nijako pomoct...stalo sa mu to v marci tohto roka,od juna je doma z nemocnice,mama si nemohla dovolit nechat pracu cize chodi aj do roboty stara sa o neho a este ma aj maleho,prave pre toho maleho mi je to tak strasne luto...v poslednej dobe to uz ale nezvladaju a rozmyslaju nad nejakym sanatoriom...a ani doktori nedavaju nadej ze by mohol byt opat normalny,kardiolog mame povedal ze moze byt rada ze vobec zije,lebo uz tu nemusel byt..akurat jeho psychiatricka ta stale vravi ze je to lepsie ako ked prisiel z nemocnice,ona jedina veri ze bude opat normalny otec ako pred tym...kazdemu komu to rozpravame aj ludia ktory ho poznali pred tym nemozu uverit,ako sa v priebehu par sekund moze cloveku zmenit zivot..

a simonka je ťažké žiť s takým človekom a veľa si mamina vytrpí a odriekne a je mi ľúto,že aj taký mladý človek je takto chorý :-(

no,mamina býva v činžiaku a je to veru ťažšie ako na dome,lebo mu nemá ani ako izbu vypratať a vyčistiť a tiež je problém so smradom-to cikanie,kakanie a hádže všetko na zem-oblečenie,papiere,kelímky a šlape potom.má tiež do 100kg a problémy s rečou a s chôdzou.nevie udržať rovnováhu a keď obeduje,tak je to všade,lebo nevie do úst trafiť.my sme už celá rodina z neho chorá.teraz tu bola mamina,znovu sa mi sťažovala a asi ho dáme aspoň na pár týždňov na preliečenie,nech môžeme upratať jeho izbu a odýchnuť si psychicky!

no takze ,ja mam tiez mamu ktora sa stara o svojho priatela-mal infarkt myokardu,dlho ho ozivovali,nejaky cas ho drzali v umelom spanku, nasledky su nielen to ze ma chore to srdce ale aj poskodeny mozog z ozivovania...sice sa staraju spolu s jeho mamou obe su uz na nervy..ja zijem a studujem v zahranici,pomaham jej len cez telefon ze ju vypocujem...ma problem s recou a s kratkodobou pamatou..najhorsie na tomto celom je ze maju spolu 4rocneho chlapca a mamin priatel ma len38 rokov...

Tvoja mama sa pri opatrovaní svojho otca zničí psychicky aj fyzicky. Bohužiaľ, a možno pre neho šťastie, že má dcéru,ktorá sa stará..hm..len neviem dokedy to vydrží...moja st.mama tiež bola takto, ale 100 kg,ležiaca v posteli, stále hladná, neudržala tiež moč ani stolicu..stále prezliekanie perín, smrad,..preležaniny..ale to bolo na dedine v dome..v bloku to je ešte horšie...Väčšinou tí chorí dostanú dalšiu porážku a tá býva smrteľná..ale je to strašné trápenie...

už sme rozmýšlali nad tým,že ho niekam umietnime,ale on nechce a mama tým že je to jej otec,tak to berie ako povinnosť sa o neho postarať,aj keď je to už niekedy fakt strašne ťažké a trpí tým celá rodina.nieže by sme chceli aby rýchlo zomrel,ale bolo by to už lepšie.má 78 rokov a stará sa o neho 4 roky,stále je to s ním horšie.

spravanie starkeho je nasledkom 2 mozgovych mrtvic, pri ktorych sa mu poskodil mozog a nasledne to ma vplyv na spravanie

OPATROVAT TAK TAZKO CHOREHO AJ NA DVOCH JE TO DOST...-BOLO BY VHODNE DAT HO DO DOMU OSETROV. STAROSTLIVOSTI.MAM DOJEM,ZE TVOJ STARKY MA AJ ALZHEIMEROVU CHOROBU...USUDZUJEM TO PODLA JEHO SPRAVANIA...

ivka
starký je po dvoch porážkach,bojí sa smrti a preto stále je.vkuse,aj v noci vyjedá jogurty,keksíky,chleba...obeduje o 11tej a už o 2hej sedí v kuchyni,o 5tej znovu.v izbe má 2 flaše do ktorých ciká a s kakaním/dnes mame okakal celý byt/takže tak a ešte je tam veľa iného,problém s kúpaním,je veľmi ťažký a veľký-nemestí sa do vane.ja mám 2 deti-2r.a 10r.,takže ja nemôžem maminu vystriedať.chodím tam keď sú odcestovaní,vtedy dávam starkému ja jesť,varím mu čaj a tak,ale viac pomôcť neviem.a nikdy som nemala so starkým vzťah,lebo mal frajerku,kt.uprednostňoval a keď ochorel,tak sa naneho vykašlala...