Už nechcem plakať

Ahojte nemám sa s kým porozprávať neviem čo mi je.Mám 15 zrejme to pripíšete k puberte,ale ja už nevládzem,posledný mesiac mi je na nič neviem či som precitlivená alebo čo sa deje.Cítim sa osamelo niekoľko piatkov sedím doma lebo nie je niekedy ani s kým ísť alebo mám zlý deň,alebo sa na mňa kamošky vyserú.Už dlhšie sa cítim osamelo nemám sa ani komu vyplakať.teraz mi stekajú slzy po líci je mi tak na nič včera som tiež plakala pred tým tiež ,ale včera som mala pri sebe nožík na tácke bol lebo som jedla ,nie že by som si ja poňho išla,ale včera som sa naňho tak zadívala chytila ho a rozmýšľala aké by bolo ľahké to urobiť no hlavou mi vírila myšlienka ,že nie som schopná to urobiť svojej rodine a pár kamarátom,ale aj tak ma to tak strašne pokúšalo,ešte k tomu aj chlapci nie som žiadna pobehlica ,ale každý ktorého som mala bol možno chvíľkový a našiel si inú alebo bol sukničkár tým nemyslím žiadnych tridsiatnikov,cítim sa tak strašne sama neviem prestať plakať,chcem mať niekoho pri sebe niekto kto mi povie do očí ako ma ľúbi a ešte tak chlapec :( už nechcem byť bez chlapca ved prečo by som mala byť ked je krásny pocit byť zamilovaná,neviem čo je so mnou ,len skoro dennodenne plačem