Viem, aká je doba, čo sa týka práce........
Ja som si prácu našla, samozrejme, že na začiatku vyzerá všetko super.
Skvelá náplň práce, meno na trhu, skvelý kolektív. Ale veľmi rýchlo sa to zmenilo, kolektív ma vyčlenil, celé dni ignoroval, nedávalm mi vedieť ani pracovné info, reagovali na mňa nervózne,alebo neodpovedali.CHodila som do práce nešťastná.Podrážali mi nohy pred šéfom.K tomu sa mi nepáčil chaos a bordel, ktorý bol vo forme, nátlak šéfa na výkon a žiadne prostriedky na to, aby sme mohli robiť lepšie a viac....ja viem, čo si poviete, že je to tak všade, treba zaťať zuby a vydržať....... bola som za šéfom, že mám problém s kolektívom a on urobil zo mňa tú kravu, čo je precitlivená a za mojím chrbtom to potom riešil s kolegyňami, čiže som aj vyznela ako ta, co chodi nariekat sefovi..... ale je to neopísateľne vyčerpávajúce chodiť do kancelárie, kde ste 4 a všetci vás majú v paži......
co by ste urobili vy? vážim si seba a som mladý človek, šikovný, prispôsobivy, verím, že si prácu nájdem,ale ak aj nie nejak rýchlo, mne tento stres a šikana za minimálne peniaze nestojí za to.....tieto problemy sa mi zacali odrazat aj na zdravi samozrejme, takze som odisla v posledny den skusobnej doby..... aky vy na to mate nazor..... ?co by ste robili?
DALA som výpoveď AJ napriek tomu, ŽE ostanem na úrade.... čo by ste urobili vy?
ahoj aj ja mam v robote otrasnu kolegynu ktora tam totalne kazi vztahy ... a planujem odist :) uz len ta myslienka mi robi uzasny pocit dobre si urobila
poviem vam pravdu, ze som cakala nejake prispevky o tom, ako som nechala pracu v tejto dobe a ze som urobila chybu, ale velmi ste ma prekvapili....
dakujem vam velmi pekne za povzbudenie.
Od mojho prveho prispevku preslo par dni a ja som sa dozvedela, ze na mojom mieste sedi uz ina. Ex kolegyne sa pred jednou osobou vyjadrili, ze oni aj chceli,aby ja som odisla a aby nastupila tato...... len nevedeli, pred kym to hovoria.
Nuz, smejem sa, pretoze, moj ex sef robil s nami take otrasne preberacky na pohovore, potrpel si,aby sme vyzerali reprezentativne, a boli mile a usmiate a ukecane....a keby ste videli osobu, co sdi na mojom mieste :D nechcem byt nejaka zla, ustipacna, ale tato zena vyzera na 45 a ma 27 rokov, mala tucna neprijeman ropucha, co fajci ako turek a oblieka sa ako moaj stara mama, ked nevedele, co na seba............
je mi to cele divne
snazim sa drzat sa v takom elane, ze idem do toho! hladat si pracu, a myslim pozitivne,ale mali sme uz aj doma vymenu nazorov s priatelom, ze nemam rpeberat pracu a tak...dost ma dostal do depky....ale som sa vzchopila, ze ide o MOJU pracu a mam o nej nejake predstavy, zasluzim si nieco poriadne , ved ovladam 2 jazyky, pocitace, koncim VŠ....hlavne je, udrzat si sviezu mysel a ist sa svojim cielom, aj ked to mozno bude trvat dlhsie....ale este som ani na minutu nelutovala, ze som odisla...
dakujem vam este raz a drzim palce tym, ktory riesia podobnu dilemu
no 3 mesacna skusobna doba je dost na to aby to clovek prekonal,aby si zvykol...teda ak sa da.ak nie je dobre odist...nie je dobre a miesta drzat silou mocou,hlavne ak ta nema kto podrzat.,nemas sa na nikoho spolahnut.dobre si urobila,ako pises si mlada nieco si najdes,aj ked zaciatky su vsade tazke.tak vela sil...do lepsej roboty...
opalka to nie je tak ze ..len preto, ze kolektiv....ved tam travime osem hodin denne zo zivota. je mi jasne, ze z niecoho ucty platit treba, ale ak maju byt peniaze za takuto cenu, tak naozaj nie je o com. mobbing je hnusna vec. a ten ex sef...asi pekny idiot. drzim palec, aby si natrafila na normalnejsich kolegov a pracu, ktora bude naplnat....ambicie a podla moznosti aj penazenku. idealna kombinacia :)
necitala som veci predo mnou,ale jedno ti poviem..urobila si dobre..je sice doba zla,ale chodit do prace nestastna,to radsej vobec...do prace sa ma clovek tesit,aby ju mohol vykonavat poriadne a rad..... ja som mala v praci problema odisla som..do dvoch dni som mala dalsie dve roboty,a nelutujem...a aj keby som nemala....nasla by som nieco ine..vzdy sa da najst..vzdy..len treba chciet..aj ked to na zaciatku nebude ruzove...ale nechat sa urazat a podrazat od kolegov,to je ubohe.... mas na viac..drzim palce...
AHOJTE práve som hladala niečo ohladne práce natrafila som na túto stránku ,mám ten istý problém po dvoch rokoch som sa zamestnala aspon na brigádu teraz v práce prepúštali samozrejme brigádnikov ,inak som sa potešila ,že konečne mi skončí nočná mora ale prišla som do práce a vedúci mi oznámil ,že ostávam velmi ma to nepotešilo ale dobre ,ved aspon si trochu ešte privyrobim k vianociam ale netrvalo to ani hodinu a už sa to začalo,baby čo som s nimi robila ma normálne psychicky týrali bola som ,lepšia ako oni vo výkonoch možno ich to štvalo ale každý den som s nimi prežívala peklo domov som chodila unavená psychicky zdeptaná ja som sa nevedela bránit proti nim ,vobec ma nebavil život, ja som tichá,citlivá a ten nátlak sa nedal uniest aj dnes po narážkach som nevydržala a rozplakala som sa v práci na prestávku už som nevydržala a dala som výpoved,ešte ma prehovárali ,že ked ma dajú na inú linku či ostanem povedala som ano no ked sa išli za vedúcim ten povedal že ma nemá kam dat iba k nim lebo tam ma potrebuje tak sme sa nedohodli dala som tú výpoved teraz neviem čo budem robit ale možno sa niečo iné nájde lebo doteraz ked som chodila do práce som chodila s radostou bolo tam kolko krát lepšie ako aj doma ,ale teraz neviem čo je to v tejto to som ešte nezažila ale zdravie si ničit nedám aj tak ho mám chabe ale už som nevládala ked som si spomenula,že takto má byt aj nadalej tak prrrr idem ešte zajtra posledný den ale sa bojím čo bude lebo už zistili ,že som dala výpoved tak už rýpu kto chce kam pomožme mu tam ale nezmohla som sa na slovo už budem rada že budem mat pokoj
ubezpečujem ťa, že si urobila na 1000% dobre...bez ohľadu na aktuálny stav na pracovnom trhu. Ja som si to tiež prežila a jediné čo ľutujem je to, že som tam zabila skoro 2 mesiace...potom som bola síce 3 mes. na ÚP, ale našla som prácu do ktorej ráno nemusím ísť s bolesťami brucha...Ja tvrdím, že kto pracovať chce, tak si prácu aj nájde! držím palec:)
Ja som mal tiež hnusnú prácu na 8hod smeny, každý deň v robote v inom čase, biorytmus a osobný život v ...
K tomu nezhody s vedúcim, som rád že tam nie som. Zase na druhej strane kolektív bol OK a to aj vo všetkých daľších zamestnaniach. Raz som mal takú šibnutú šéfku a po 6 mesiacoch som dostal ponuku do normálnejšej firmy, tak som tam išiel.
Finančnú stránku som nikdy našťastie nemusel moc riešiť, samozrejme peňazí na výplatnej páske nie je nikdy dosť, ale v rámci firmy som mal asi vždy vyšší plat ako kolegovia a moc som sa nenadrel :-)
Sú síce aj lepšie zarábajúci ludia, ale aj tak som ( tesne ) nad priemerom v danej profesii a lokalite.
dakuejm za nazory
byvame s priatelom spolu, nejaku financnu rezervu mam na take 3-4 mesiace a nejake brigady sa crtaju,aspon to.....
bala som sa, ci urobim dobre, v tejto dobe nechat pracu "len preto" ze kolektiv......
ale aj ked o tom uvazuje spatne, nelutujem to, konecne som sa dobre vyspala, normalne najedla, a vidim zmysle v tom, ze som sa rano zobudla a tesim sa, ze si dnes idem hladat pracu a ze svieti slnko.......
ta praca zo manurobila kopu stresu a nestastia...viem, ze kolektiv ta neuzivi, ale je to velmi dolezite, do akych odmienok chodis a ci vychadzate
opalka, tak ja ťa obdivujem:))
samozrejme,že si urobila dobre, ved tvoje zdravie ti za to nestojí..a ked si mladá a máš kde bývať, má ťa kto financovať, za tú dobu, čo budeš nezamestnaná..tak to sa podľa mňa dá vydržať. trochu mi to pripomína podmienky v našej firme...malý plat a výkon musíš vydávať čí ďalej, tým vyšší.. :/ tiež je to tu o nervy.. ale čo .. síce mňa sa to nejako extra netýka, ten stres.. ale kolegyna jedna, tú mi je ľúto.. povedala by som doslova,že je to otrok šéfa.. no ale vrátim sa k tebe.. ak si chodila nešťastná do práce, naozaj si urobila dobre! lebo ja osobne sa do práce teším, máme super kolektív, sme niektoré kolegyne dokonca kamarátky. priznám, že i ja som vela krát rozmýšlala o odchode, kvôli nízkemu platu, ale zase mám obavy, že ten kolektív inde nebude taký super..
