Asi už z nadpisu vyplýva, že o čo ide...Mama pije asi 7 rokov...Teda toľko to viem ja...Prišla o niekoľko prac..neboli 2,3...okolo 7...teraz znova...Žijeme len my dve spolu...Kedže starší brat sa radšej odsťahoval a s otcom sú už niekoľko rokov rozvedení...Nič príjemne ísť zo školy a vedieť že vás doma čaká spitá mama s ktorou sa nedá ani porozprávať a celé dni len prespí a hneď ako sa zobudí prvé čo ma v hube fľašu.Hrôza pozrieť sa na ňu o 6 ráno a vidieť, že už má vypité.Kým s nami býval brat tak jej stále dohováral a ustavične vyhadzoval fľaše...Toto bolo na dennom poriadku a ešte k tomu pribudli aj vyhrážky...No zjavne jej to nepomohlo a bolo jej všetko rovnako jedno...No brat sa odsťahoval a zostalo to všetko na mne...Už neviem čo mám robiť...Proste stále keď niekam ide tak sa bojím či sa vôbec aj vráti ešte..Či mi nezavolajú z nemocnice, že sa jej niečo stalo...Proste stále ten blbý pocit...Keby môžem tak sa najradšej odsťahujem...No ešte musím rok a pol nejako vydržať...O liečení nechce ani počuť a keď jej vyčítame že pije tak samozrejme jej klasická odpoveď...Ona nepije a to, že si raz za čas kúpi fľašu nič neznamená...Keby to je aspoň pravda a nevychlastá 2-3 pol litrové fľaše rumu denne...Najhoršie je že bývame v podnájme a má najmenej 3 pôžičky...Kedže prišla nedávno o robotu už len čakám kedy nás vyhodia alebo príde exekútor a všetko ,,zhabe,,. Už som aj rozmýšľala, že navrhnem bratovi či nemôžem ísť k nemu, lenže on ma svoj život a svoju rodinu. Takže ďalšia vec na ktorú sa nejako extra spoliehať nemôžem. Jednoducho už neviem ako ďalej.Nič ju netrápi a navyše ja zato začínam mať problémy v škole kedže jediné, čo mi stále behá po rozume je mama a jej chľast. Niekedy rozmýšľam nad tým, či je lepšie mamu nemať ako ju mať ale takúto.A myslím si, že keby sa niečo stane tak by sa uľavilo aj mne a bratovi.Ja proste už len čakám kedy sa niečo stane a buď sa uvedomí alebo skonči na ulici a umre. Najhoršie je na tom to, keď ideme po ulici a každý 5ty človek sa otáča a hovorí, že to je tá čo chľasce.Nezvládam to a viem, že keď to takto pôjde ďalej tak to dlho nevydržím ja. Celý život mám pred sebou a ona mi ho ničí. Viem, že liečenie by nepomohlo a kedže o ňom nechce ani počuť tak viem, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze. Kedže sama tam nechce isť a viem že aj keby s tade víde tak určite zase s tým začne. Keď to nechce sama tak jej niet pomoci. Ak máte niekto podobné skúsenosti tak píšte. A hlavne budem rada ak sa mi niekto pokúsi poradiť, lebo už vážne neviem ako ďalej...:-/
Mama alkoholička
tak ten prvy pripad uz bol :-) fliaz porozbijanich az az. a nie len ja ale aj brat to robil. takze to nepomohlo, vycitky krik a veci s tym tiez nie a ked je bez penazi a tym padom bez alkoholu cela sa trase, lezi jak troska, proste mam pi*istka ked to uz musim tak povedat...a myslim si ze horsia k nej byt uz ani nemozem..prost uz mi to ide na nervy aj keby chcem byt lepsia nejde to. vidim ze ma vypite a hned mi stupne adrenalin a uz to ide...
Sofia15, myslíš, že s človekom u ktorého je alkohol prvá vec na ktorú ráno myslí, možné niečo spraviť prostredníctvom viery? nebodaj chodenia do kostola??? Tinusha má problém s matkou ktorá svoj problém nechce riešiť, lebo ho očividne nepovažuje za problém. Vieru by som odporúčala iba samotnej Tinushi ale ako vidíš, prázdne slová do neznáma jej situáciu nevyriešia.
Tinush, myslím, že máš iba dve možnosti a ak obe vyskúšaš veľmi rýchlo zistíš, ktorú cestu si zvoliť.
1.Už teraz je všetko asi na tebe, zober mame peniaze rovno z peňaženky, keď ich mať nebude, nebude mať alkohol, krič na ňu, urob jej cirkus aká je to matka, rozbi jej tie fľaše rovno pred očami, rozkazuj jej, prevezmi to do vlastných rúk, a buď na ňu "najprísnejšia" dcéra aká existuje, zlá. Ak jej chceš pomôcť, tak to skúsiš. Zo svojich skúsenosti viem, že z liečenia by utiekla, keď sama nechce prestať piť. A ľuďom so závislosťou inak ako násilím nepomôžeš, je to kruté ale môžeš mi to veriť. Dohováranie už nepomôže.
2.Ak všetko toho na určitý čas skúsiš, potom vieš že si urobila všetko čo je v tvojich silách a môžeš ju bez výčitiek svedomia opustiť. Urobila si všetko v tvojom veku reálne na to aby si jej pomohla.
Ostatní ti tu radia že ju máš opustiť, a ja ťa chápem, že je to strašná nespravodlivosť voči niekomu kto si v zozname rodičov nevyberal, ale ktokoľvek ťa začne ľúbiť, tak aj so všetkým čo k tebe patrí a to je v tvojom prípade aj tvoja matka, takže na jednej strane skús všetko pre jej záchranu a návrat do reálneho sveta, alebo na druhej obráť sa na otca, brata, priateľa.
Držím ti veľmi palce!!!!!
Mila Tinusha, ako je vidieť z príspevkov a hlavne z tvojho listu riešiš tu pol roka alkoholizmus mamy a z príspevkov citateľov máš guláš. Radia Ti odísť od mamy, niektorí ostáť. Ty sama asi najlepšie vieš a cítiš, čo si môžeš alebo chceš dovoliť. V prvom rade musíš začať situáciu riešiť. Radili Ti ísť na sociálku, bola si? Radili Ti zobrať mame alkohol,berieš jej? Radili Ti požiadať o pomoc otca. Požiadala si? Radili Ti požiadať najbližšiu rodinu babku, tetu a pod. požiadala si ich? Možno áno, možno Ti nikto nepomohol a možno to nechávaš tak, že sa to porieši prostredníctvom príspevkov. NIE tvoj problém a hlavne problém Tvojej mamy potrebuje riešenie hneď. Ja by som Ti radila vyhľadať psychiatrickú ambulanciu vo Vašom meste a požiadať o odbornú pomoc. Možno tam Ti poradia ako ďalej. Majú predsa len viac skúsenosti a odbornosti. A hlavne neodkladaj mama potrebuje POMOC a odbornú POMOC. Neviem ako si napr. na tom s náboženstvom a cirkev kde patriš by Ti možno mohla v tomto pomôcť. Zober mamu do kostola a spolu sa modlite za to aby mohla nad chorobou zvíťaziť. Ver mi je to choroba a choroba sa musí liečiť. Len nič neodkladaj. Napiš ako pokračuješ. Držím palce.
no ved to ze rada by som sa najradsej venovala skole ale takto to nejde. a priatelova mamina by s tym problem nemala a myslim ze ani otec ale skor jeho brat..sice to mi moze byt popravde jedno :-) a som nato bohuzial sama,kedze nasi su rozvedeni a otec ma uz svoju rodinu, a ostatni ziju na vychode kedze mamina je s tade...takze tak nejak a s tymi ucitelkami..to tiez neni najlepsie riesenie kedze su to take nic moc profesorky :-) rozmyslala som skor nad socialkou..
ja som nečítala všetky príspevky takže neviem či máš okrem brata aj inú rodinu,ale nemá ti aj niekto iný pomôcť,veď nieje normálne aby si to musela riešiť sama a čo takto socialka alebo tvoj otec a keby si sa porozprávala s priateľovou maminou,vieš tak nenútene aby si nemyslela že sa chceš nasilu ku ním nasťahovať ja tiež neviem ako by som reagovala keby za mnou prišla synova priateľka s takýmto problémom,ale určite by som ju nevyhodila a snažila sa jej nejako pomôcť sama najlepšie musíš vedieť či spraviš dobre ak si s ňou pohovoriš keďže chodíš na strednú mohli by ti poradiť aj učiteľky len sa prosímťa netráp a venuj sa škole aj keď to v tvojom prípade asi nebude ľahké
Na strednu chodim... keby uz na vysku tak by to bolo jednoduchsie. len do vie ako by som potom vychadzala s peniazmi to je to... no taak pokusim sa mu to nejako podsuvat pomaly...no tak u nas este nebol to je.pravda a radsej ani nechcem aby isiel kedze sa bojim toho ze zas mama bude napita a tu hanbu by som uz vazne nezvladla kedze o tom este nevie. len keby idem k nemu tak kto vie ako by to brali jeho rodicia ze ci by som im tam predsa len nevadila aj ked samozrejme ze by mi to nepovedali..
A práve preto ako žije a akú ma super rodinu by si mu to mala povedať hanba by v tvojom prípade mala isť bokom a možno ti pomôže práve ta jeho rodina,neviem ako vychádzaš s jeho rodičmi či ich navštevuješ,aky máte vzťah ty sa nemáš za čo hanbiť ty si si mamu nevybrala ani si ju nevyhrala v lotérii to by mali pochopiť aj jeho rodičia aj on podľa všetkého tvoj priateľ asi u vás ešte nebol tak mu to skús tak po troche "posúvať"ako bude reagovať ale jednoznačne s tým niečo robiť musíš a ty chodíš na strednú alebo vysokú školu
Zuzana: verím tomu ze moj zivot k mojim detom bude uplne iny. pretoze v zivote nechcem takto dopadnut a chcem si zivot zariadit podla seba a nie ako ona. tisic krat sa lutovala a ja som po tisic krat nanu navrieskala ze je to jej chyba aky ma zivot a ze clovek si za vsetko moze sam. aspon za vacsinu. no len skoda ze ta hanba je silnejsia ako ja a bojim sa mu to povedat, proste sa hanbim zanu zato ako sa sprava ako byvame a hlavne ked vidim aku ma on uzasnu rodinu... ach
timusha pre mňa je tento tvoj príspevok ako zlý sen úplne nepochopiteľný,ako sa jedna matka môže takto nezodpovedne správať,ja nie som moralistka ani nechcem niekoho posudzovať a odsudzovať ja neviem čo vedie tvoju mamu k tomu aby sa takto správala ale jedno viem určite,na tvojom mieste by som to povedala priateľovi a z domu čo najskôr odišla,lebo skôr či neskôr na to zdravotne doplatíš.Ja som prežila úžasne detstvo plné lásky zo strany oboch rodičov a to sme sa snažili dať spolu s manželom aj my svojim deťom.Teraz sú už dospelé,dcéra onedlho odchádza do zahraničia a uvidím ju asi až na vianoce,už teraz po kútoch vyplakávam lebo mi bude za ňou hrozne smutno.Preto nedokážem pochopiť správanie tvojej matky veď väčšina matiek by život dala za vlastné deti.V každom prípade sa snaž život si zariadiť po svojom je to svinske ale ja by som na ňu ohľad nebrala ty jej predsa nič nedlhuješ ona buď padne na same dno a spamätá sa alebo v horšom prípade na to doplatí.Pokiaľ sa však nespamätala doteraz,lepšie to už nebude.Až ťa ma priateľ úprimne rád pochopí to a pomôže ti aj on.Neskrývaj svoj život pred ním aj tu uvidíš aký je váš vzťah silný.Prajem ti veľa síl dúfam že tvoj život a vzťah k vlastným deťom bude úplne iný
A najhorsia je natom ta situacia s byvanim. z predosleho bytu sme sa museli vystahovat lebo neplatila najom kedze nebolo zaco a v tomto dalsom byte to tiez nevyzera nadejne. kedze zase nepracuje a co dostava nejake peniaze z uradov no to je nic moc. a v momente ako ich dostane tak vsetko prechlasta a ja mam potom zanu stresy ze neni z coho platit najom. nebavi ma to takto a hlavne tych stresov mam uz plne zuby..ale priatelovi sa to asi neodvazim povedat :-(
