Strach zo zvarcania

nepis,ze to neznasam,lebo dopadnes ako ja :DDD ako tehotna som vracala vyse 4 mesiacov :DDD a prve 3 asi zo vsetkeho :DDD aj z toho,ze som sa zhlboka nadychla :DDD

Aj ja som mala kedysi strach z vracania a neznasala som to najma u inych ludi, vzdy som sa vzdialila, ak bolo niekomu pri mne zle, az kym sa mi nenarodil syn, unho som to brala uplne inac a tiez u svojho manzela,ak mu je zle, vzdy som pri nom a hladkam ho po chrbate, az kym sa nevyvracia, akosi mi to nevadi.ale u cudzich ludi, ku ktorym nemam vztah, respektive aj ked k nim vztah mam, ale nemilujem ich takou tou inou laskou, tak pri tych mam vzdy divny pocit, ked im je zle.

So strachom z vracania je to rovnaké ako s akýmkoľvek iným strachom. Bojíme sa zvracať, tak robíme všetko pre to, aby k takej situácii nedošlo. Neuvedomujeme si však, že práve týmto vyhýbavým postojom ten strach v sebe udržujeme a živíme, pretože samého seba utvrdzujeme v tom, že keby k došlo k sitácii, kedy by sme museli vracať, bolo by to strašné a neprežili by sme to. Je to však omyl, veľký omyl. Nie je to ani strašné a ani sa na to neumiera. Ja som sa tiež toho kedysi bála, ale keď som sa pozrela na problematiku z vedeckého uhla pohľadu :), tak som mala po probléme.

Zamysleli ste sa nad tým, na čo vlastne slúži vracanie? Každý z nás má tráviaci systém, ktorý za normálnych okolností funguje automaticky a správne. Najeme sa, pretrávi nám a je nám fajn. Čo však v situáciách, keď nevedomky zjeme niečo, čo je skazené, alebo niečím nakazené? Aj keby sme si dávali extra pozor na jedálniček, nemôžeme vylúčiť, že sa nám to neprihodí, nie je v našich silách to 100%-ne ustriehnuť. Naše telo začne intenzívne pracovať na tom, aby vyriešilo zaťažkávajúcu úlohu. Snaží sa také jedlo najprv stráviť, ale keď sa nedá, tak sú len dve možnosti - buď to prebehne tráviacou sústavou a vylúči sa análnym otvorom, alebo sa zavelí spätný chod :). Čo by sa však stalo, keby to pokazené jedlo ostalo dlhší čas v našom tele bez poriešenia? Škodlivé látky, ktoré obsahuje, by začali z tráviaceho traktu prenikať do ďalších orgánov a tkanív a nedopadlo by to s nami dobre. Preto je vlastne super, že telo má v sebe zabudovaný takýto mechanizmus, ktorým sa jednoducho zbaví nestráviteľných pokrmov, aj keď nám to nie je dvakrát príjemné. Alebo by sme chceli, aby nám to jedlo vyberali zo žalúdka chirurgicky? Tráviaci problém je po zvracaní vyriešený. Má vôbec zmysel trápiť sa a obávať sa situácie, ktorá nám vlastne pomôže z kaše?

Je preto lepšie povedať si: keď by sa náhodou stalo, že zjem niečo nakazené, prípadne pokombinujem jedlá, ktoré sa nemajú radi (dietetická chyba) a budem musieť zvracať, tak zvraciam. Len nech príde taká situácia! Prežijem to, ako to prežilo x ľudí počas storočí a tisícročí predomnou a ako to prežijú aj tí, čo prídu po mne. Hlavná vec, že mi potom bude opäť fajn!

Čaute ..aj ja mám strašnú fóbiu zo zvracania ..mám to už od malička , no asi v jedenástich to prešlo do takých stavov že som nemohla chodiť ani do školy vkuse som si namýšlala že mi bude zle vkuse som plakávala že nechcem aby mi bolo zle že mi nemože byť zle lebo to neznášam , no nevedeli sme z čoho to je pretože sme netušili že takáto choroba može byť , tak sme išli ku obvodnej doktorke ktorá ma poslala do nemocnice a tam si ma nehali , bol to pre mňa strašný ŠOK , zrazu sa doktorka opýtala maminy či súhlasí aby som ostala v nemocnici a ona povedala že áno , tie slová nezabudnem asi dokonca života ..samozrejme celé dni v nemocnici som preplakala ..absolútne mi nevedeli zistiť čo mi je až asi na štvrtý deň ma zaviedli ku psychologičke tá už vedela čo je vo veci pretože som mala presné príznaky ako potenie rúk ťažké dýchanie úzkostlivé stavy ..pár dní si ma tam ešte nehali a pomaličky sa snažila dostávať ma z toho , učila ma ako to predýchať v tej situácií ..potom som ešte chodila ku psychiatričke , tá mi dala lieky ktoré som pomaly prestávala užívať a bolo mi fakt skvele , aj teraz mi je skvele , ale neviem sa zbaviť tej myšlienky na zvracanie , zle mi už nebýva , ale keď mi je skutočne zle tak sa strašne bojím že či nebudem zvracať a tak , je to fakt strašné , hneď začnem mať zas strach a bojím sa že budem zas taký "psycháč" ako vtedy ..ale tak vždy si poviem veď čo na druhý deň mi bude určite lepšie , veď na svete sú aj horšie veci ..treba sa cez to nejako preniesť , bojujem s tým , no najhoršie je , že niekedy ani neviem či mi je ozaj zle a hneď myslím na to že či nemám brušú chrípku alebo čo a pri pomyslení na ňu sa bojím ešte desať krát viac ..niekedy to fakt neviem rozoznať ..:( niekedy sa pýtam prečo práve ja ..ale možno to niekto tak chcel ..:/

No priateľ to predýchal našťastie :) Dostal tabletku na trávenie a išlo sa spať. Keď som sa ho asi 20krát spýtala či je mu už lepšie, tak mi povedal, že sa nemám báť, že ma neogrcá :D

Ako dopadla noc s priateľom? ja ked som chodila s mojim,tak sa opila spali sme v mojej izbe.ale ožratý bol...no vyletel z postele aj si koleno rozbil o skrinu,ale vydržal,za čo mu veľmi pekne dakujem.Inač moja sestra sa tiež vie doraziť a to má takého frajera,že ten jej ešte aj hlavu držal nad wc a ked zaspala išiel v noci domov na vlak...

hmmm crevna chripka..... to potesi.... dcerka ju mala pred sviatkami, rano o piatej ma prisla zbuntosit ze ju boli brusko, som bola v momente prebrata, a letela pre lavor.stihla som.chvalabohu ze vracanie trvalo len jeden den, a ze to nechytila aj starsia dcera, lebo uz som mala aj tak ze to mali obe naraz, ta starsia spi na poschodke a chuda nestihla zist a tak to svihla na stenu. Som mala nervy z toho, hned na druhy den sme museli omalovat aspon tu stenu za postelou.No a tie periny.....

no proste ked pocujem ze "mami mne je volako zle" tak mam nervyyyyyyy, juj

No ja by som išla najradšej spať do obývačky, ale zase je mi blbé ho nechať samého v izbe, len preto, že mu je ťažko na žalúdok :) On sa o mňa vždy postaral, dokonca keď som mala zápal obličiek a grcala som aj z vody, tak to vždy po mne poupratoval. Šupnem mu tabletku na trávenie a ideme spať hehe. Dobrú noc všetkým spolufobiačkam :)

jáj tak ja tomu hovorim vajcovka tomu medokisu... :-) lebo to smrdi ako pokazené vajce. fuj a to by som teda nepila.

Ani newes co je medokiš???? taka ako keby mineralka.. ale ide to zo zeme.... a je to liecive... no mna to moc nevyliecilo.... a presne to poznam s tymy zakuskamy.. fuj .. z nich sa dalo teda nechutne prejest ..:( Srnci presne viem ako sa citis... ako ja teraz nad cajikmy a suchymy chlebikmi lebo mamka ma nejaku crevnu virozu ..