Mam taky divny problem. Zacalo to ked som bola uz mala. Viem, ze som sa stale bala vracania, pamatam si ze ked sestra starsia vracala tak som vedela ze budem nasledovat, a tak sa aj stalo. Ked zacnem vracat, trva to celu noc. Velmi zle to prezivam. Mam 17 rokov a mam pocit ze je to este horsie. Ja si normalne pamatam datum kedy som naposledy vracala. 14.7.2007 som vracala celu noc, priblizne od vtedy mi zacali problemy zo zaludkom ak si dobre pamatam. Isla som an gastro a tam mi len zistili pomocou ultrazvuku ze mam trosku viac kyselin ako normalne, vtedy ma aj palila zaha niekedy tak mi dali dietu podla ktorej som sa viac menej drzala. Vtedy mi hlavne pomahala Benefibra, taky vlakninovy prasok. Ked som mala nafuknute brucho tak som to zobrala a bolo mi lepsie. Viac menej som tie 4 roky prezila bez pomyslenia ze by som mala vracat alebo tak. Nevracala som 4 roky a bola som strasne rada. Potom 6.4.2011 som mala zase taku noc ze som ju celu prevracala. Pamatam si ze ma tak divne bolelo hrdlo tak som si myslela ze som len chora. No potom som celu noc prevracala. Popri vracani som to nejak nebrala zle. Proste som sa vyvracala bolo mi lepsie, a zase a zase. No od toho dna skoro kazdy den myslim na vracanie, ze sa mi to moze vratit kedykolvek. Od toho dna sa mi zase tie problemy zo zaludkom zhorsili. V auguste som mala som ist na 10 mesiacov do Ameriky (a aktualne vam z tade pisem), tak mamka konala a zobrala ma zase na gastro no absolutne nic mi nezistili, cele leto bolo take ze som sa musela ist skoro kazdy den vonku prejst, cela som sa triasla a predychavala to, a bolo mi dobre az vtedy ked mi zacalo skvrkat v bruchu od hladu. Stale som predtym brala liek gastrotuss. Tak som cez leto divne jedla ze som dost aj schudla. Nakoniec ma mamka donutila k hadicke do hrdla, sonda, dost som sa bala ale uz mi tie problemy liezli na nervy. Lebo ja to tak zle prezivam ze vsetko co sa okolo toho stalo mi to pripomina, ci uz len pesnicka ktoru som v aprili pocuvala, alebo osoba s ktorou som bola, proste uz sa citim naozaj ako nejaky psychopat. Velakrat som uz aj rozmyslala nad psychologickou ale nikdy som nesla. No spat k sonde. Nebolo to strasne ALE ANI TAM MI NIC NEZISTILI. Bola som dost zufala, neverila som ze to bude len v mojej hlave. Nakoniec sme isli za jednym osobnym doktorom ktory mi spravil velmi drahy test no stal za to. Zistila som ze vela veci nemozem jest ako kurca, syry, mlieko, skoro vsetok ovocie okrem pomarancu a vela vela inych veci. Mam nieco s pankreasom, nedokaze prijmat niektore potraviny. No ja to samozrejme nedodrzujem uplne preto mi to viac menej stale trva a bojim sa aj toho vracania, no uz viem rozoznat kedy mi je zle z toho a kedy to je fakt nejaka crevna viroza. Ako vam tu pisem tak mi je zle zase. Druhy den ma boli hrdlo a teraz mi je uz aj velmi zle a stale myslim na ten den ze aj vtedy som sa podobne citila. Strasne mam pocit ze mam neplnohodnotny zivot ked myslim kazdy den na vracanie, doslova kazdy den :( neviem co mam robit.
Strach zo zvracania
ELIG - akoze uplne presne s tymi rukami aj tou hygienou a ked pocujem tiez niekoho hovorit ako mu bolo zle tak dovidenia co najdalej od takeho cloveka .... minule sa stalo ze ocko trocha prechladol a na druhy den mal hnacku, mama hned zhodnotila ze crevna chripka .... no odchod .. nedokazala som okolo neho ani len poriadne prejst lebo som sa bala ze to na mna skoci aj ked na mna co i len dychne alebo co ... a ked som sla zo zachoda som si dva krat umyla poriadne ruky dobrezenie po laket no a ked som vypinala vodu tak som premyslala nad tym ze on to chytal tymi spinavymi rukami a takisto aj dvere chytal ... :( ... proste neviem uz ani ja co zo sebou... a niesi sama co tu ma taky clanok nasla som az 3 take ale ani v jendom neni clovek ktory by mal nato nejake riesenie pre nas ... su tam len taki ktori si povedia ze to tak ma byt a ze to mi pomaha .... ALE NIE ... mne je jedno ci mi to pomaha a ci nie a ci to tak ma byt ja to proste nechcem ani len pocut .... ach ... chodim akurat ku psychologicke koli tomu ale ta nejak nepochopila asi zamer toho co som od nej chcela lebo teraz si mam zapisovat vsetko co zjem od rana az pokial nejdem spat a aj pitie vsetko proste ... ale moj problem neni ten ze by mi bolo casto zle ale ze sa bojim toho ze mi bude zle .... no a dalsi moj problem ze odchadzam do Finska na 3 mesiace .... bojim sa lietadiel a nikdy som nim neletela no viac sa bojim toho ze mi bude zle .... :( ... budem sa musiet niecim nadopovat aby som nato nemyslela a celu cestu len prespala ... a to prestupujeme niekolko krat ... jednoducho uzas ... KEDY NAM KONECNE NIEKDO POMOZE?????
Dakujem vam vsetkym za rady. Ako pozeram pisala som to v january aa doteraz, co je November, sa mi to nezlepsilo. Ani po tej psychickej stranke ani co sa tyka mojho problemu so zaludkom. Ked som prisla z ameriky isla som hned za doktormi a tak, pred dvoma dnami mi prisli posledne vysledky uz fakt ze POSLEDNE, asi mi uz fakt robili vsetko, a proste stale je vsetko v naprostom poriadku co sa mojho zaludka tyka. Urcite za to vsak nemoze to ze sa toho tak bojim lebo mne fakt po tych jedlach pride blbo ze mam krce co je viac menej najnovsie, a mam nafuknute brucho jaky balon (hej aj teraz mam) .. proste kazdy Bozi den, uz ma to nebavi ale viete ako to je - clovek si zvykne na vsetko.
bella12 - asi cely zivot si zelam aby to bolo take jednoduche a prepla svoje zmyslanie a uvedomila si ze je to vlastne pre moj organizmus len dobre. A ano ked sa to deje pocitujem ze mi to robi dobre ale ten zivot potom uz ani nie je taky plnohodny. Doslova by som to tak nazvala i ked zniem uz jak uplna psychopatka asi :D proste uz len to ako som spominala ze nemozem mysliet na to obdobie Februar-Marec-April-Maj. Neznasam jar kvoli tomu. :( Plus sa mi zda ze som to nepisala do mojho prispevku ale je taka novinka u mna ze neskutocne dbam na to aby moje ruky boli cistucke a ked nahodou nie su a ja potrebujem vybrat napr. vlas z ust (znie to hnusne ale tak to je len priklad :D) a v tej vecer mi je zle - uz uz moj rozum mysli na to ''uhm ten vlas'' :D k tomu este davam veeelky pozor na jedlo, vsetko musi byt v chladnicke, vsetky kolace aj jablkovy dokonca co tam nie je ani nic take co by sa skazilo. Nepijem ani nejem po nikom, lebo myslim na ich bakterie v tele, ze co ak ma virozu v sebe a zatial sa neprejavila. Este tiez najnovsie pracujem v Tescu za pokladnou takze tiez to nie je bohvieco. Neraz aj pocuvam ako kolegyne okolo mna hovoria ako im bolo zle vcera a take, neda sa to pocuvat proste. Fakt to prehanam a nemozem uverit tomu aka som az velmi uprimna k vam, i ked to zdaleka nie je vsetko, len neviem si spomenut na vsetky situacie.
Nebola som este navstivit ziadneho psychologa ani nic, ale niekedy mam pocit ze je najvyssi cas. Ale zase ked okolo mna prechadza nasa skolska psychologicka v skole, mi samozrejme nic nie je takze to tak nepocitujem, v tom pripade ju ani nezastavim lebo dostanem stale pocit ''a co jej poviem?''.. neviem co mam robit uz
ja sa strasne toho tiez bojim a ked sa bojim tak sa mami pytam nebudem vracat nebudem vracat mam 10 rokov a bojim sa 5 rokov ked sa bojim ta nechcem jest idem na balkom a zhlboka dycham ked je nekto chory tak sa bojim este viac ale pomahami ked ssi poviem ze to neni nic zle ze je to len ze telo inac zareaguja a chce dat zo seba zle latky obranuje moj organizmus neviete mi poradit ako sa prestanem navzdy bat ??
Ahoj Eli ... ja mam tiez taky problem ... a niesme sami ... od malicka sa toho bojim a viem presne kedy som naposledy vracala ..a tiez ked mi je zle sa musim prechadzat a az vtedy je dobre ked mi zacne skvrkat v burchu od hladu ... vtedy viem ze mi je zle od hladu a ze nemam z coho vracat ... normalne neverim ked som to citala .. a tiez teraz pisem lebo mi je zle a sama neviem z coho .. lebo uz neviem ci si to namyslam alebo je to naozaj vzdy to nejak predycham .. snad to bude aj teraz tak ... berem lieky ktore mi pomahaju byt kludna ale z fobie mi to nepomaha .. :(
Podla mna to vracanie ti sposobuju niektore jedla, nic viac a problem mas vyrieseny. Ak zjes nieco fakt podivne, tak ti pride logicky z toho zle. Ako aj mne posledne.
eliG.. prave mi tak odlahlo, ze si nevies predstavit, uz som si myslela, ze som s touto "vecou" na zemi celkom sama. mam presne ten isty problem, takze ta uplne chapem ako sa citis. ja dokonca mam strach aj v pripade ak je zle niekomu inemu, dokonca aj uplne cudzy clovek to moze byt, rozklepem sa jakeby bolo -3O stupnov.
ja som s tym nedavno zasla k psychologovy, ale zatial nejake velmi velke vysledky nebadam. sice tabletky odmietam brat, ale asi ina moznost nebude ako vidim a budem musiet zacat. dufam, ze ma daju dokopy, lebo mi to tiez trva uz od detstva a zhorsilo sa to od kedy sa mi narodil syn a musim povedat, ze kazdym dnom to uz bolo horsie a horsie az do depresii to slo...tak ja ti neviem ine poradit, len vyhladat odbornika, pretoze ja sama som si s tym neporadila. drzim palce :)
eliG, ak som dobre pochopila, nakoniec Ti zistili, že máš problém s pankreasom a nemôžeš jesť všetko zaradom. Okrem tohto fyzického problému máš však aj psychický - totiž žiješ strachom z vracania a je možné, že nie za všetky zvracania, ktoré si v minulosti absolvovala mohol pankreas...
Takže skúsme ísť na to vedecky:
1. Dodržiavaj diétu - nejedz jedlá, ktoré ti môžu spôsobiť tráviace problémy. Ak budeš dbať na toto pravidlo a predsa budeš mať stavy na vracanie, môže byť za tým psychika.
2. Tým, že sa bojíš, aby sa niečo nestalo, akoby si si to podvedome privolávala. Tvoja upätosť na myšlienku: "čo ak budem vracať", ti môže robiť problém. Čím viac si to pripomínaš a snažíš sa, aby si nevracala, tým zväčšuješ váhu tohto problému vo svojich vlastných očiach. Akoby si si tým hovorila: keď budem vracať, bude to strašné a nezvládnem to. Toto však nie je pravdivý výrok, aj keď tomu veríš. Anticipačný strach môžeš poraziť len opačným - logickým a pravdivým postojom: keď mi náhodou bude zle a budem musieť vracať, tak sa vyvraciam, môjmu telu sa uľaví a mne sa polepší. Z minulosti viem, že nakoniec to vracanie vždy prešlo. Aj keď som vracala celú noc, zvládla som to. Z toho vyplýva, že ak by sa to malo stať opäť hoci aj teraz, znova by som to zvládla. Keďže dodržiavam pankreasovú diétu, z lekárskeho hľadiska pripadajú už len dve možné príčiny vracania:
- skonzumovanie nejakého pokazeného jedla
- dietetická chyba - jedlo síce nie je skazené, ale je podané nesprávnym spôsobom (napr. samotné orechy na noc - odskúšané :), nejaké ťažké tabletky na lačný žalúdok, prípadne zlá kombinácia jedál/nápojov)
Keďže viem, že som nič také nezjedla ani neskonzumovala, z čoho by mi malo byť zle, môže sa so mnou zahrávať moja psychika. Budem preto kľudná a uvidím, čo z toho bude. A keby som náhodou predsa len zvracala, prežijem to ako som to prežila aj predtým. Logicky však nemám z čoho zvracať.
eliG, skús si ešte uvedomiť, že vracanie je záchranný mechanizmus našej tráviacej sústavy. Má pomôcť vylúčiť také jedlo, ktoré je nestráviteľné (pokazené a tým škodlivé pre organizmus), čiže je dobre, že tento mechanizmus existuje. Bez neho by ostávalo už iba vylúčenie stolicou (nie vždy však telo postúpi jedlo do čriev) alebo chirurgické odstránenie jedla zo žalúdka :). Preto začni myslieť na vracanie ako na pozitívnu vec a keď ťa opäť premôže strach z vracania, tak si povedz: len nech príde, ja to prekonám...
PS: Tvoj problém má logickú príčinu, nemáš dôvod vyhľadávať liečiteľov a ich metódy, ktoré nemajú oporu vo vede.
tiez by som tipoval psychologicku pricinu, nejaky podvedomy chronicky stres (medzi tym a zaludocnou kyselinou je mozno aj priama zavislost), ale tiez by teoreticky podla mojho uplne laickeho nazoru mohlo ist aj o nespravne stravovanie. mozno u teba su nejake specifika (dlho sa napriklad u niektorych ludi nevedelo o intolerancii laktozy..) o ktorych nevies.. ale tazko povedat, zvlast ak si bola aj na odbornom vysetreni
ahoj eliG, mohla by si začať tým, že svoju myseľ zameriaš na niečo pozitívne pekné z čoho budeš mať radosť, proste sa začať tešiť z každej maličkosti, ja viem, nie je to jednoduché, no to je len prvý krok k náprave tvojho problému. Ďalší je dať si do poriadku aj jednotlivé energetické centrá v tele pomocou terapií bioenergiou. Ľudia nedoceňujú ba aj podceňujú to, že pokiaľ nie je človek vporiadku aj na energetickej úrovni, nemôže naplno nastať proces liečenia. Potom nasleduje ďalší krok, dodať telu to, čo mu chýba prostredníctvom tkanivových solí, ktoré veľmi pomáhajú pri rôznych problémoch...Takže treba len začať :-)
