S mojim priatelom sme obaja velmi urazlivi. Staci, ze sa jeden urazi za nejaku blbost, tak ten druhy sa urazi za to, ze ten prvy sa urazil. A to mame 26 rokov. A kazdu chvilu je jeden urazeny. Vzdy si povieme, ze uz sa nebudeme tak urazat, a zase. Da sa takyto vztah nejako zlepsit, ci nie? Ja som mala doteraz vzdy takych, ze ked som sa urazila, tak ti pred tym robili vsetko preto, aby som uz urazena nebola. A teraz ked sa urazim, tak miesto toho, aby sa moj priatel snazil, tak sa urazi tiez, a potom ked napr. u neho buvam, tak spime celu noc od seba na opacnych koncoch postele otoceni chrbtom. A az nad ranom sa zase objimame a povieme si za co sme sa nahnevali.
Komentare typu, ze sme ako deti nepotrebujem, urcite nie som jedina co aj v 26 je urazliva, aj ked sa to snazim zmenit, je to zrejme v povahe a nejde to.
Sme spolu 2 mesiace. Bola to laska na prvy pohlad..A teraz toto :-(
obaja partneri urazlivi :-(
Ak sa zoberiete a budete zit spolu.Tak viac zivota premlcite.A to nie je dobre.Treba to bud nejak riesit alebo hladat ineho partnera.Ale skor riesit ako len tak nechat byt.Niekedy aj taka URAZLIVOST moze narobit paseku vo vztahu.Je to povahova vlastnost ale da sa s nou popracovat.
extremna urazlivost je rozumovy nedostatok obrany voci verbalnym utokom, prilisna citova otvorenost.
rad by som ziskal viac informacii o tebe a pripadne partnerovi, urovne vasich emocnych prezitkoch aj v tej pozitivnej rovine, vasich rodinnych pomeroch pocas detstva, type vychovy a pravidlach, ktore vtedy panovali atd.
dokazal by som si utvorit lepsiu predstavu o mechanike fungovania a pricinach toho stavu a cielenejsie poradit.
takto mozem zatial len ciastocne tipovat, ze to moze byt sposobene nespravnou vychovou.
terapia nie je zlozita, len zdlhava.
ucit sa spoznavat sameho seba na zaklade analyzy kazdej situacie, rozobrat dany moment pomocou pravidla 3 otazok a ziskat tak lepsiu predstavu, ktore temy (miesta tvojej duse) su prilis citlive a reagujete na ne takoutou prehnanou reakciou.
a komunikovat, komunikovat, komunikovat. s partnerom, samozrejme. rozobrat problem ako lego a vysvetlit si preco, ako... len s dostatkom vzajomneho dialogu a ochotou sa da problem vyriesit.
Dam ti otazku...preco, ked sa urazis a nebavite sa spolu, preco si vtedy nepovies, ze je to blbost, neotocis sa k svojmu priatelovi a nepovies mu prepac? Alebo sa aspon k nemu otoc a zacni o probleme diskutovat. Prave v takej chvili si uvedom, ci je to urazenie adekvatne, alebo je to len dalsia blbost kaziaca vztah. Podla mna to nie je o nicom inom ako o premyslani. Ja ked sa urazim kvoli dakej blbosti, urobim si vydych nadych, premyslim si v hlave, ci mi to ozaj stoji za hadku. A ked som trosku kludna, zacnem komunikovat s partnerom. A potom to moje urazenie trva asi 3 minuty...Premyslaj, hodnot, uvazuj, ked si nahnevana. Je to tazke, no mne sa to oplatilo vzdy
