už to ďalej takto nevydržím

Príspevok v téme: už to ďalej takto nevydržím
stratený2

Celý život je utrpenie. Utrpenie vyrastá z túžby po živote. Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote.
To sú 3 zo 4 vznešených právd budhizmu. A nejak takto to vidím aj ja. Nevidím už žiadne východisko z mojich depresií.
Mám 24 rokov, nedávno som skončil prax, čo bola len strata času. Snažil som sa popri tom si teda nájsť normálnu prácu. Poslal som hádam aj sto žiadostí za ten čas, z toho spätná väzba bola ani nie pri 10 firmách.
Pomaly strácam priateľov, každý už má svoj vlastný život. Cez víkendy sa ešte stretávam s dvoma, ale už ani tí onedlho nebudú mať čas. Doma si s rodinou lezieme na nervy. Je mi jasné, že by boli veľmi radi, keby som sa spakoval. Veď by som sa aj, keby môžem. Teraz, keď som nezamestnaný, tak som stále doma a je to ešte horšie. Ráno nemám chuť ani vstať z postele. Snažím sa premôcť, všetok ten voľný čas nejak využiť. Stále ďalej hladám prácu, snažím sa na sebe pracovať, chodím do posilky a tak. Ale nebaví ma takýto život. Všetko pre mňa stráca zmysel, všetky ciele, všetky sny sú preč. Som frustrovaný, a keď ešte vidím ako ľuďom v mojom okolí darí a u mňa je to čoraz väčšia bieda, chytajú ma depresie. Nieže by som im neprial, ale tak..už som zúfalý.
Nič viac nechcem, len dobrý život, život aký si zaslúžim. Keď si zaslúžim takýto život, tak to sa nechcem ani 25tich rokov dožiť.

PS: Ak mi tu chcete nadávať a moralizovať, tak radšej nereagujte, ďakujem.

punktum

RNG
Bol to skvelý príspevok. Musím uznať, že akýsi nadhľad, ktorý asi prichádza s vekom má niečo doseba.
Moja výhrada však spočíva v tom, že my sme na situáciu, v ktorej sa nachádzame, vôbec neboli pripravovaní. Celý čas sme boli v tom, že všetko bude v poriadku a zrazu sa cítime byť podvedení. Nebolo nikoho, kto by nám bol povedal, že to bude ťažké, a že sa k tomu máme postaviť tak a tak.
Aj keď možno to bolo presne rovnako aj u Vás starších, neviem.

RNG

Nedockavost je typicka charakterova vlastnost mladych, ktori si nechcu uvedomit, ze vysledky sa dosaahuju az po mnohych rokoch, nie odrazu, ako ich mylne informuju media.
Ja som tiez skoncil vysoku skolu, ked som hladal pracu v zahranici, ani po vyse stovky zaslanych listov som nedostal nic, tak som sa rozhodol aspon docasne pracovat tam, kde ma zobrali, uplne mimo mojho odboru a doslova vo vyrobe. Moje docasne zamestnanie-brigada trvala miesto 2 mesiacov, max pol roka v skutocnosti 15 rokov, za ten cas som sa preskolil do uplne noveho odboru, v ktorom dnes aj podnikam, celkom uspesne. Prvych desat rokov to bolo pre mna utrpenie, neskor , hlavne pod ucinkom uspechu v novom odbore som sa s tym uspokojil. Naozaj som bol spokojny az ked sa mi zacalo darit vo vlastnom podniku, tj az po 18 rokoch.
Tj ked pozeram na tvoju nespokojnost po roku, je mi tak trochu do smiechu.

Zasluzis si len taky zivot, aky si pracne vytvoris. Teda ked nemas extra znamosti alebo stastie.

Bulletka

Pfuh... a dáku robotu v zahraničí si sa nepokúsil získať? Predsa len - zmena prostredia, noví ľudia... Verím ti, že ti už všetko prvotriedne lezie na nervy a nechceš ďalej takto žiť... proste chce to zmenu!!! Musíš sa ešte viac posnažiť!!! Síce - ono sa to ľahko hovorí... Ja už mám tiež všetkého plné zuby a to som len v maturitnom ročníku...najradšej by som odišla niekam poriadne ďaleko, vykašľala sa na všetko a arivederči... lenže v mojom prípade akosi nemám na výber, jedine tá výška =/...

punktum

Tretina mladých ľudí je nezamestnaných a bude to ešte horšie. Chcú vytvoriť stratenú generáciu ľudí, ktorých budú verbovať na zverstvá, ako akcie v Lýbii či teraz Sýrii, neskôr aj inde. Chcú masy mladých zúfalých ľudí, ktorí pre peniaze či navrátenie pocitu, že nie sú zbytoční, budú ochotní robiť čokoľvek.
Je to hrozné, keď človek namiesto toho, aby pracoval, osamostatňoval sa a zakladal rodinu, mal problémy s tým, aby uživil sám seba. Takýto človek sa cíti, ako keby nemal byť na tomto svete, že je tu len navyše a nie je tu pre neho žiadne miesto.
Je hrozné, čo s nami robia. Možno vyzniem trochu paranoidne, ale toto všetko nemôže byť náhoda. Tento stav spôsobilo neustále zvyšovanie dôchodkového veku a cielený pokles úrovne nášho školstva. Neviem čo presne sa chystá, ale bude to niečo odporné. Oni potrebujú frustrovaných ľudí, ktorí si nevážia samých seba.
Len sa na to pozrite v kontexte dnešných dní, keď má prísť nová vlna krízy, krach bánk a celých krajín. Situácia okolo Iránu, ktorá môže vyústiť do veľkej vojny.
Oni riadia tento svet a nebudú spokojní, kým všetci ľudia nebudú trpieť a prosiť ich o milosť a pomoc. Vtedy získajú absolútnu moc, lebo vytvoria ilúziu, že bez nich sme stratení.
Je však možné, že aj mne z toho šibe a nechcem si pripustiť vlastnú neschopnosť a tak obviňujem systém.
Neviem ti poradiť. Možno by si mal čo najviac pomáhať doma. Upratovať, prať, robiť veci okolo domu... Nie je to síce ono, aspoň trochu to zmierni pocit zbytočnosti a previnenia z toho, že vôbec existuješ.

eva123

Nie si sám, čo sa takto trápi...aj ja už neviem čo so sebou a tiež sa len každý deň premáham, už len to vstávanie ráno je ťažké jak hovado...tiež sa trápim kvôli rodine, nemám školu, nemám robotu, pomali ma zabíja depresia a už fakt nevládzem, neviem čo s tým...

alenka_maxova

uff...ja myslim, ze toto je len dalsie obdobie, ktore ta ma posilnit a v ktorom si mas mnohe uvedomit, naucit sa. Preto (aj ked je to tazke), ber toto obdobie ako obdobie tvojho rastu a spoznavania, coho vsetkeho si schopny. Je na teba kladeny dost velky tlak a prave tym, ako cez to budes prechadzat, budes rast a silniet na duchu. Skus kazdy den mysliet najpozitivnejsie ako to len ide, skus si predstavovat seba ako stastneho cloveka, s pracou, priatelmi....Niekedy je zmena myslenia krokom ku zmene toho, co sa nam stava. Pisem len to, co som sama zazila, snad ti to trosicku pomoze :)

Yorick

Nevzdavaj sa, ved "zivot je jeden z najtazsich"!
Mozno sa Ti zda, ze trava je zelensia u susedov, ale to nie je pravda!
Dam Ti dobru radu: Zajtra si privstan, a mysli si, ze si nepostradatelny. Prvemu, koho stretnes, sa spytaj, ci mozes prenho nieco urobit. Mozno len v rodine, kde vyrastas, posnaz sa, urob im ranajky, ponukni sa, ze urobis nakup, to je najlepsie na depresiu, nieco robit a nie vyspavat. Snaz sa, a ver tomu, ako vydrzis nejaky tyzden, tak budes v strede diania, a robotu si najdes, neboj sa, ver si... mnohi to maju este tazsie, na to mysli!!!