Takze ako zacat... Mala som jedneho velmi dobreho kamarata, proste skvele sme si rozumeli, pomahal mi, ked mi bolo najhorsie, videla som v nom oporu... lenze skratka urcite dovody ho donutili k tomu, ze musel odist do zahranicia (kde pracuje uz 5 mesiacov). Velmi tazko znasam skutocnost, ze tu nie je so mnou... neskutocne mi chyba... Sem tam sme v kontakte, ale... uz to nie je ani zdaleka take, ako kedysi... Moj najvacsi problem spociva v tom, ze bez neho nedokazem normalne existovat, akoby som stratila chut do zivota, skratka cakam na ten okamih, kedy ho znovu uvidim a kedy budem s nim... bez neho sa cas vlecie velmi pomaly, teraz som v maturitnom rocniku a fakt nemam ziadnu chut ani do toho ucenia... pretoze som fakticky cely den zasnena a myslim na neho, ako sa ma atd... dokonca si predstavujem, ako sa s nim rozpravam, ako ma objima... ono sa to tazko opisuje ludom, ktori nezazili podobnu situaciu, ako prezivam teraz ja... no napriek tomu prosim o radu... ako zacat normalne fungovat? :( velmi mi chyba a velmi ma to boli...
moj psychicky stav
MAREKOVA... - lenze ja som sa s nim nerozisla, vlastne my sme nikdy nemali medzi sebou vztah v pravom zmysle slova... ono sa to tazko opisuje...proste bolo to nieco viac, ako len kamaratstvo... aj ked je v zahranici, nadalej sme v kontakte, no uz ani zdaleka to nie je ono, kedze nemame medzi sebou osobny kontakt, ale len virtualny...a skratka velmi mi chyba, chyba mi ten pocit, ze je pri mne... najradsej by som tam sla za nim, ale nejde to...
Zažila som niečo veľmi podobné..a môžem len podotknúť,že je to viac ako ťažké...
Ani ja sa z toho nemôžem,pozbierať...
Ked vidím ako opovrhuje mnou a za rohom s inými milo vykecáva.....
A žiadeň čas ti k tomu nedopomôže...lebo ked dotyčnú osobu miluješ...jediné čo ti ostalo v srdci je len smútok a bolesť, nič viac..
A ked si aj povieš xxx krát, že ho nemiluješ,,stále to tam je...a nejde to preeč..
S tým nič nenarobíš..
žiaľ krutá realita..:(
Chce to len cas ;) Mozno na teba uz za rohom caka ina spriaznena dusa.
Aby som to upresnila... bola tam aj urcita forma citu... cize to nebolo len ciste kamaratstvo... a o to viac je to teraz tazsie...
Samozrejme, ze mi to NEvyhovuje... ak to pojde takto aj nadalej, tak neviem, ako dopadnem... nevidim to ruzovo... vlastne...
to nase kamaratstvo bolo v urcitych chvilach dost ,,zvlastne"... ale to sa tazko opisuje...
A chces to zmenit? Ci ti to denne snivanie vyhovuje?
Mam aj inych kamaratov/kamaratky, no tento bol v mojom rebricku TOP... a aj stale je... zdoverovala som sa mu s takymi vecami, ktore som nikomu nikdy ani len nenaznacila... proste pre mna jedna z najdolezitejsich osob v zivote... z casu na cas sa chodim aj zabavat, ale uz ani na tu zabavu nemam taku chut... proste na nic... a tiez je pravda, ze mi chyba aj motivacia do niecoho... lenze ustavicne myslienky na neho su u mna tym najvacsim problemom...
Podla mna potrebujes nejaky impulz do zivota. Mozno viacero priatelov. Chodis tancovat alebo cvicit? Zumbu, jogu.. Mas problem so sustredenostou, preto sa stale zasnivavas. Monotonna cinnost ako ucenie (ktore je samozrejme velmi dolezite) ti velmi nepomaha. Zacni chodit do nejakeho kolektivu. Byt stale v strehu, nemat cas sa zasnivat. Mozno ked budes trosku v miernom strese, tak si uvedomis, ze popri uceni nemas cas nanho mysliet lebo jednoducho "nestihas". Hm?
zewa - samozrejme, ze mam aj zaluby, lenze nech robim, co robim, stale popri tom myslim aj na neho... proste neviem vymazat myslienky na neho... toto je moj najvacsi problem... napriklad - zacnem si citat uciva potrebne na maturitu... nejaky ten cas sa dokazem sustredit a potom su moje myslienky zas totalne mimo... a som zasnena...
Vyjadrila som sa, ze sme v kontakte, no uz to ani zdaleka nie je take, ako kedysi... proste chyba mi ,,nazivo" ... a neviem sa vysporiadat s tym, ze nie je pri mne...tu a teraz...
