Ako žiť svôj život?

travka
Ale snažiť sa nebyť sám len preto, aby človek nebol sám mi nepripadá najzdravšie. V prvom rade musí byť človek sám sebou a nájdenie priateľstiev by malo byť len vedľajším produktom ľudského snaženia a nie cieľom. A navyše človek by sa mal naučiť byť spokojný sám so sebou, lebo keď bude za každú cenu vyhľadávať priateľstvá s tým, že už nedokáže byť sám a potrebuje niekoho, tak v tomto hľadaní zrejme nebude úspešný, lebo druhý človek vycíti jeho zúfalosť a nepustí si ho k sebe.
Toto som vlastne chcel odkázať Anonymovi. Proste že je dôležitejšie a cennejšie vedieť byť spokojný aj sám.

anonym23

no ani nie, vacsinou od nikoho nic neocakavam.. ale z principu, kazdy ma co ponuknut, ked uz nie priamo, tak nepriamo :)
informacie - vedomosti - skusenosti..

pri najhorsom aspon NAZOR na vec :)

chladomor, to je všetko pekné, ale anonym má problém práve s tým, že je sám a nemá nikoho okolo seba. Čo je niečo úplne iné ako byť spokojný s tým že som osamelý. Presne opačný problém. Sú ľudia ktorí nepotrebujú nikoho, resp. potrebujú spoločnosť minimálne. A sú spokojní. Anonym k nim nepatrí

Som v dosť podobnej situácii a riadim sa nasledujúcimi pravidlami:
1. Pozoruj svet okolo seba a teš sa z toho, keď uvidíš niečo pekné alebo zaujímavé. (Príroda, nočná obloha, zvieratá, ľudia...)
2. Skúšaj byť milí voči ľuďom, s ktorými prichádzaš do kontaktu aj keď ich už asi nikdy viac nestretneš (čo napokon nikdy nevieš).
3. Na nikoho sa kvôli ničomu nehnevaj, lebo buď ti ublížil nechtiac, alebo ak naschvál, tak je hlúpy alebo zákerný a za to nemôže. To však neznamená že sa nemáš brániť! Proste sa tým len nenechaj ničiť.
Mne to zatiaľ veľmi nepomáha a stále som sám, ale mám ešte dosť času (môžem žiť aj 200 rokov ak nebudem dýchať otrávený vzduch, piť mŕtvu vodu, kŕmiť sa jedmi a každý deň sa báť čo len so mnou bude...). Ak to napokon nebude fungovať a zostanem sám, nevadí. Lepšie žiť v kľude sám ako byť otravovaný nepríjemnými ľuďmi.
A ešte malá rada. Pozdrav skús obohatiť úsmevom. Aj keď si to väčšina ľudí nevšimne, tobôž aby to ocenili, niektorí ťa možno začnú považovať za sympatickejšieho a ani nebudú vedieť prečo.

šport a tvorba neni len o logike. Je to AJ o tom, že robíš niečo čo ťa baví, pretože ťa teší robiť to, čo ťa baví. Necháš svoje srdce aby sa prejavilo a rozum ide bokom. Samozrejme, že sa to dá i bez toho, ale potom tomu umeniu/športu niečo chýba, aj napriek víťazstvám a úchvatným dielam. Neni to ono. Prečo? A ty si rovnaký - stále pozeráš len na výsledok, len na koniec toho všetkého.. Sitácie od ktorých si nič nečakal ťa mali nejako naplniť? Nie. Mal si ich proste zažiť, vychutnať si ich alebo nimi len prejsť, aj keď boli nudné a o ničom.
Čo je v tvojom vnútri chlapče? Okrem prázdnoty.. Máš vôbec vnútro? Srdce? Vnímaš? Cítiš?
Nechápem, prečo by som mala byť vyhúkaná z každej novej veci, ktorú neočakávam? Veď plno vecí čo sa mi stane cez deň, aj vážnych, nedá sa na ne pripraviť, ale AŽ keď sa mi stanú, AŽ potom reagujem. Ty také niečo nepoznáš? Ak ťa niekto drgne, ideš ho zabiť, lebo to si neočakával? Ako prosím ťa žiješ, keď sa ti stávajú LEN veci, ktoré očakávaš? Veď by som sa unudila k smrti! Nečakané veci sú pre mňa zábava - v takýchto situáciách zisťujem aká som, ako rýchlo dokážem reagovať a nájsť riešenie.. zisťujem, či sa dokážem ešte báť a cítiť aj niečo iné ako smútok. Neznámo a nové veci pre TEBA znamenajú neistotu a nebezpečenstvo? Vtedy vybuchneš, lebo sa cítiš ohrozený? Čím a prečo? Mi to pripadá, akoby si vedel žiť len v nalinkovanom priestore, kde používaš rozum. Srdce použiť nevieš, aj ked cítiš a vnímaš, vieš, že ti niečo chýba..

A nemám pocit, že útočíš. Oponuješ, lebo si nedostal odpoveď.

Travka, neviem, či sa to na toto fórum hodí, či nie, ale dnes je Prvý apríl..a mne nedá, aby som sa trochu nepobavila. A najlepšie na cudzí účet..:o))) Nesúď nášho priateľa Anonyma, že sa s každým háda. On neútočí, on sa iba bráni. Len tak nejak šľapol do osieho hniezda...ľudia, čo tu prispievajú sú inteligentní a múdri a ide im iba o jeho dobro...Rozhodne nie o prezentovanie vlastných názorov, pochválenie sa, ako oni skvele svoj problém vyriešili. Nie je to o všeobecnej nude, a tak nereagujú na každý príspevok aspoň jednou vetou...;o))
Najviac sa mi páčia príspevky...viem o čom hovorím, sám som to zažil...a tak nejak očakávam, keď niekto napíše, že mám bolestivú menštruáciu...že bude nasledovať...drž sa dievča, aj ja som to prežil...:o))) Máš tu fórum o problémoch vo vzťahoch...to je vyhradené ženám..(aj keď sa mi veľmi núka slovo sliepkam...nenapíšem..:o))) ) Tu nájdeš ženy radikálne...všetko riešia hneď a mierovými prostriedkami typu: zabi ho, nakop ho, ukáž mu hajzľovi..., spolutrpiacu odnož, tie vedia o čom je reč..lebo tiež si rovnakým utrpením prešli a umiernenú odnož...tých je najmenej...ale nájdu sa. Klub sebevrahov..to je rovno zabité..hups..:o) Nám vo fóre ide o záchranu každého zblúdeného a tak mu radíme o to viac, o čo sa on bráni. Niekedy je pre neho skutočné vykúpenie sa zabiť...aj to počítam, že by ho niektorí naďalej oživovali s tým, že ty musíš žiť..!!! Prečo?? To nikto netuší. :o))) Problémy sexuálne..zdroj neskonalej zábavy vďaka neustále sa trápiacim s problémami od páchnuceho semena až po omylom vyhuleným...no jo, radosť zdieľať a radiť v takýchto ošemetných záležitostiach...o))
Prv, ako sa na moju hlavu znesie spŕška kritiky...je Prvý apríl, deň bláznov...tak sa pobavte a nenadávajte, trochu si ten život veselosťou nadľahčite..na to máte právo..:o)

anonym,

to všetko čo popisuješ zažívam taktiež. Mám veľmi málo kamarátov, s ktorými si rozumiem, resp. ľudí s ktorými si rozumiem. Dosť často sa cítim sám, naozaj veľmi sám. Tiež nemám koho zavolať von, resp. ísť si s niekým posedieť a porozprávať sa. Pozorujem to už dlhšie, ale všetko to čo hovorím, je akoby "nie vhodné reakcie druhého", ak vieš čo chcem povedať. Mám pocit, že nikoho nezaujímam a nemám mu čo ponúknuť. Možno je to trošku odlišné od tvojich pocitov, ale výsledok je rovnaký. Neviem nadviazať kontakt a udržať si ho už duplom. Neviem, či nemám čo ponúknuť alebo čo. No mám pocit, že ľudia ma nemajú radi. Nemám prakticky nikoho bližšieho. Prídem zo školy, nič nerobím. pretože nemám s kým.

A ešte jedna vec, nie som prvý komu sa zdá, že veľmi útočíš. Si sklamaný z reakcií druhých a ich rady ti prídu ako totálne hlúposti. Ale oni to myslia dobre, neber to "záväzne", porozmýšľaj nad tým. Ja som si prečítal všetko a tiež sa nestotožním so všetkým, pretože tí ľudia (teda niektorí ktorí tu píšu a reagujú) tvoj pocit nezažili.ale snažia sa ti poradiť aj napriek tomu.

Mas velmi malo sebavedomia to znaci to slovo NEVIEM ktore stale pises...pises ze nemas skutocnych kamaratou ze sa nevies zoznamit z dievcatoma podobne...aj ja napriklad nemam vela kamaratiek ci kamaratou...moja sestra ma hned novych kamosou ked niekam ideme a ja nic..az teraz som si nasla dobru kamosku ktorej sa zdoverujem.a to mam tiez 23.Ty si musis hlavne verit a musis doverovat ludom nikto ti nechce zle kto ta nepozna!! toto mi vzdy hovori moj priatel a je to tak je to pravda...ludia vycitia ze si nedoverujes ze sa mozno bojis a zneuziju to...nech ta netrapi ze tvoji spoluziaci ta beru iba ako spoluziaka a nic viac..aj ja som si myslela ze ake mam dobre spoluziacky a ze budeme dobre kamosky a len s jednou som ostala kamoska aj po skole.ale netrapi ma to..v zivote stretnes este vela ludi a tym budes mat este vela sanci si najst naozajstnych kamosou a mozno dojdu sami..:) ved ako sa hovori,ze ludi v nasom zivote nestretavame nahodou vzdy v tom nieco musi byt..:)

anonym23....z tvojich príspevkov cítiť, že máš sebavedomie, veď si dosiahol toho veľa(no nepíšeš či si už zamestnaný), ale na druhej strane tvoje vnútro je velmi krehké, zranitelné. Za svojimi názormi stojíš,čo je v poriadku, ale ty to robíš asi zlým štýlom,až útočíš.Ja už mám vyše 30,vela ludí ma sklamalo.Som doverčivá a úprimná,potom na to doplatím.Človek časom vyselektuje kamarátov(aj priatelov),ale stretne potom nových.Ked človek býva zamračený, bez úsmevu,nikto oňho nemá záujem.Nemusíš vysedávať stále doma, skús fitnescentrum, cvičenie ti dodá energiu, možno spoznáš aj nových ludí....Ja takisto premýšlam nad tým, čo som komu povedala,či som to mala vobec povedať. Ale v tej chvíli sa mi to zdalo správne, neskôr však banujem.A taký problém som počula aj od iných, takže nie sme len dvaja.Všetko však o sebe nemusíš prezrádzať,lebo ked to vedia dvaja, už to nie je tajomstvo...prajem ti pekný deň a častý úsmev na tvári:-)

anonym, choď za psychológom. zo všetkých tvojich príspevkov cítiť neistotu, nechuť, opozíciu. nepáči sa ti žiadna rada. všetko neguješ. pokiaľ nezmeníš postoj a nezačneš vidieť veci pozitívne (minimálne pozitívnejšíe), nikam sa nepohneš. veci ti ani naďalej nebudú dávať zmysel a nebudeš vedieť, čo so životom.