Ako sa vyrovnat s rozchodom, stale ho milujem

Su to uz 4 mesiace co sme sa rozisli. Nas vztah trval 10 mesiacov. Vsetko bolo krasne. Sice sme sa sem tam hadali ale potom nam to prislo obom luto a hned sme sa udobrili. Od prvej chvile ako som ho spoznala bol pre mna vynimocny chlapec. Len v marci sme sa pohadali az tak, ze sme sa rozisli. Ja som ho podozrievala z tohoze ma podvadza s druhou. Mala som take tusenie, ale on ma prosil aby som si to nechala vysvetlit, ze to nieje tak ako si ja myslim. Ta mi povedal ze ked som taka a si to nechcem dat vysvetlit ta to mozme skoncit. Inak on ma raz s tym dievcatom, co som si myslela ze ma s nou podviedol uz raz podviedol v novembri. Vtedy chodil za mnou ze je mu to luto aby som mu odpustila adala sancu. Povedal, ze uz mi to nikdy viac neurobi, ze chce byt iba moj. Ja som mu dala druhu sancu. Boli sme spolu na silvestra.Kvoli jednej somarine sme sa trochu pohadali a ja som to s nim chcela skoncit. Vtedy plakal, povedal mi aby som mu nieco urobila, leebo jeho zivot nebude mat bezomna zmysel. Vtedy som pochopila ze mu na mne naozaj zalezi. Ked si na toto spomeniem ta placem jak male decko. Preto, lebo uz viem ze u neho nemam ziadnu sancu. Milovala som ho, a milujem ho aj teraz. A keby bolo treba, pre neho by som polozila svoj zivot. Neviem sa s tym vyrovnat aj ked to uz su tie 4 mesiace. Neviem sa vyrovnat s tym ze uz nikdy nebudem jeho. Uz sa neviem z nicoho tesit, nemam naladu na nic. Cele dni za nim len placem, v noci placem, ked si spomeniem na vsetko krasne placem, aj ked viem ze uz mi to nepomoze. Niekedy mam sto chuti to vsetko ukoncit. Ale na to nemam odvahu. Bojim sa ze ta bolest nikdy neprejde. Je mi velmi luto ze to tak muselo skoncit kvoli mne.