dlho som rozmyslala ci napisat ale uz si neviem rady,uz od malicka mam komplexy menejcennosti,nikdy som nemala kamaratov,vskole som bola sikanovana,ledva som spravila maturity z lutosti profesorov,a nemozem si zohnat pracu uz 2roky,vystriedala som 4 zamestnania od vsadial ma vyhodili lebo som neschopna,nikdy som nemala vztah s muzom,okrem rodicov a sestry nemam vobec nikoho,cele dni som zavreta doma hanbim sa chodit von lebo som skareda a tlsta a nemam s kym niekam ist,aj schudnut som sa pokusala x krat,samozrejme neuspesne jojo efekt:( bojim sa buducnosti,nic ma nebavi,nemam chut zit,kazdy den placem rezem sa,uz nevladzem:((dufala som ze bude ten konec sveta ale bohuzial zijem dalej:( s psychiatrami mam zle skusenosti,uz im neverim:( chcem sa zabit ale aj na to som moc zbabela:(( co mam robit? proosiim poradte mi ,,niekto,, ale asi nikto neporadi,lebo za to nestojim:(
Komplexy, nenavidim sa!
nixxx
mirka169
len hlavne sa nezabijaj.. a na psychiatrii ti nepomôžu tam ti daju akurat tabletky a "dovi".. a keď vraviš že nemaš kamaratov tak si asi ešte nenašla tych pravych.. pretože kamarat sa nepozera na človeka ako vyzera ale na to aky je...
nepotrebujes psychiatra a chemiu, ale niekoho, co bude nad tebou stat ako policajt a "kopat do teba" zacat ZIT! a pritom staci tak malo... motivacia, ciel, nejaky sen, za ktorym pojdes ako sa hovori "aj cez mrtvoly".
kopec ludi takto uspelo v nejakom sporte, odvetvi, umeni... chce to len zatnut zuby, nevysedavat doma a ist proste von. kazdy den v telocvicni makat do umoru, mat zmysluplne naplneny program dna. je uplne jasne, ze ked len doma vysedavas, tak mas privela casu na rozmyslanie nad hovadinami.
