dnes som bola nakupovat a ked som odchadzala z obchodu a isla som vratit vozik s nakupom,tak pri nich sedel mladý chalan vo veku mojho syna, čisto oblečený,sedel tam na zemi a žobral,nikdy som ho tam nevidela,teda neviem či tam chodieva,lebo tam nechodím často nakupovat,prišlo mi ho strašne luto,neviem z akého dôvodu tam sedel....
normálne som sa v aute rozplakala,ked sa človek zamyslí nad životom,aký dokaže byť krutý,teraz sedím doma a zase ma premohol plač som si na neho spomenula,že ja tu sedím doma v teple pred telkou a on...
Je mi smutno
araz
klasik12321
No vidim, ze ten chalan dosiahol to co chcel. Ja som v 18-tich musel odist z domu, opustit VS kvoli alkoholu v rodine, odstahovat sa 400 km a zacat sa sam zivit. Mohol som si aj ja sadnut na ulicu a vzbudzovat lutost. Roboty je doast, byvat sa da na ubytovniach za par supek - staci si trochu sporit a mat viacej zamestnani - co bol moj pripad a kedze nie som lenivy a neplackam, tak sa mam teraz viac nez potrebujem k zivotu. Nezijeme v state, kde sa umiera od hladu, no ked budeme zobrat vsetci, tak od toho hladu naozaj pomrieme. Mna zobraci dost casto otravuju na parkoviskach, lebo mam rad velke SUVecka a jazdievam nimi a to je na nich ako lep - vzdy im nukam robotu, ked odo mna zobru - ponukol som ju asi 50-tim a slusne zaplatenu - hadaj kolki to vzali? Ano ani jeden...
