Nezaujem o seba - aka porucha?

Jedna sa o moju mamu, neviem ako k nej pristupovat uz, co to je vlastne za diagnozu.
Absolutne nezaujem o seba o zivot. A ked tak len taky povrchny, ze aby sa nepovedalo. Ma 46r a pamatam si ju taku asi odjakziva. Ale toto, co popisem trva asi tak 5 rokov. Priklad, rodicia kamaratky doma robia opekacky, chodia bicyklovat do zahranicia, hraju doma len tak divadlo, maju zaujem o rozne vedy a ked sa nejde niekam na vylet, dovolenku tak sa idu vsetci prejst do mesta alebo blizko do lesa na kyselku. Proste ziju. U nas, mam co robit aby som mamu presvedcila nech sa umyje aspon raz za tyzden. Neumyva sa. Proste nie. Oblecenie ma vsetko pohodene na zemi. Cele kopy. Oblieka si stale to iste, rifle a velke panske tricko. Ma komplexy zo seba, aj sa jej pacia rozne veci na seba ale nikdy si ich neda lebo xyz. Dovod je vzdy. Jedlo... je lebo musi, prezuje, prehltne. Myslim si, ze normalny clovek si to tak trochu ,,uziva,,, vychutna, tesi sa, pobasti si alebo co. Jej to je jedno. Radsej si zapali cigaretu. Neupratuje (riad umyje, to je vsetko). Ist von? Najskor ju treba presviedcat dlho a ked ide tak teda aby som nepovedala niekam na chvilu (o par ulic dalej)a spat a zase ten stereotyp. Vsetko ofrfle, vsetko je zle, nic nikto dobre nerobi. Ked k nam pride rodina tak to sa strasne zaujima, kde boli, co zazili, stastne pocuva ale aby sama mala nejake zazitky to nie.. Som z toho unavena uz sama, stale ju kontrolovat, dohovarat jej, presviedcat ju, povzbudzovat, malovat ju ked ide von, upratovat po nej, kupovat jej veci, vymyslat nieco. To sa takto neda. O psychologovi ani pocut, to uz spusti krik. Je to zas dospela osoba, nedonutim ju. MOze to mat z hocicoho raz ma robotu, raz nema, teraz dlho nema ale bola taka aj ked ju mala. Kolko ludi je na tom horsie. Odjakziva si to take doma pamatam, ze my ti chudobni a rodina bohata, co hocikam chodia,my nic my nuly. Za tie roky sa to prenieslo aj na mna, tiez mam velmi skepticky pohlad na zivot, depresie a malo co ma bavi ale s tym sa ja popasujem, potrebujem pohnut s mamou. Takto akoby pomaly umiera a nic. Proste zo dna na den. Nevie sa tesit z malickosti.