uz dlho mam taki pocit...nezaujima ma nic v zivote ani moja osoba..robim veci rychlo bez chuti ako by som musela. vela veciam nerozumiem akoby som nepotrebovala..neni to dobre.navyse sa chovam uplne blbo..uvedomujem si to ale nic s tym neurobim .netesi ma nic najhorsie je to ze som matka manzelka no necitim sa tak..ziadnu zodpovednost necitim .som prazdna bez citu bez stastia. nedokazem sa bavit.vobec nikam nechodim akoby som mohla ked som taka.zakopat sa a.bude pokoj
Nezaujem o seba o nic..
snehuliak
nada5
ty mas aspon muža doma,len ja som teraz na pol roka sama a to je uplne znicujuce,čo ked idem s kamoškou von na chvilu mám ine myšlienky a ked pridem domov zase to iste prázdno,dnes som dostala akýsi vnutorný strach, plakala som a strašne mi bolo zle od žaludka nemohla som sa dve hodiny s toho dostat,teraz už ma to akosi prešlo...nikdy som si nemyslela,že ja taký veselý človek sa dostanem do takýchto stavov,má to suvis aj s prácou,ktorú nenávidím,ale musim tam chodiť
muzovi som aj povedala o tom viackrat..on akoby to namne nevidel. povie mi vzdy..zlatko dobre to je ..si ok..no ale ja niesom vnutry:/ . jeho kamarati a rodina to skor vidia ako on namne . to preco. citim ako volam o pomoc no nikto mi asi nepomoze..NELKA a SNEHULIAK. ja mam 28r. strasne sa zanedbavam..:(
luciano
Vážené dámy
Môže sa jednať o začínajúce príznaky klinickej depresívnej poruchy, respektíve dystýmie. Odporúčam navštíviť psychológa, ktorý na základe testov určí, či sa jedná o depresiu, alebo nie.
nellka.
kočky ja som na tom rovnako...nič ma nebaví ani ja...niekedy sa mi nechce už ani vlasy umyť, že načo?
často sedím pri TV ale nič nevnímam..nikam sa mi nechce, už ani upratovať a podobne...ach jaj
snehuliak
nada5
toto ako by som pisala ja /nie som najmladsia/ presne toto citim čo ty a ešte k tomu dost často plačem,len tak z ničoho nič začnem revat a nechcem žiť,tiež som manželka a matka,kedysi som strašne rada nakupovala, obliekala,starala sa o seba ,mala som vždy pekne nalakovane nechty a dnes mi je všetko uplne jedno...nic ma neteší na tomto svete
Swetlus
najlepšie by bolo navštíviť psychológa, alebo ešte lepšie porozprávať sa s manželom...ak vás má rád určite vás pochopí a pomôže vám...ak budete takáto nadalej, uškodí to aj vám aj vaším deťom aj celej rodine...
